Rozozvučali sa zvony...

Hodnotenie užívateľov:  / 0
StrašnýNajlepší 
Uverejnené: 28. máj 2019 Napísal: Mgr. Mária Pauková Kategória: Ročník 2019
Prečítané: 118x
Vytlačiť

Dňa 24.5.2019 v piatok sa rozozvučali zvony po celom Slovensku. Otvorili sa brány kostolov... Tá naša taktiež. Po úvodnom slove z Písma Svätého vystúpili deti z farnosti Starokatolíckej cirkvi na Slovensku a z občianskeho združenia Rytiersky rád sv. Gorazda. Priebežne prebiehala výstava diel umelca Pavla Kasáka. Pod holým nebom mali naši hostia možnosť namaľovať si vlastný obraz.
Prinášame Vám zopár slov z tohto milého podujatia, ktoré vznešene prelínali skladby hudobných skladateľov v podaní našich detí

1. Noc – čas oddychu, čerpania síl do nového dňa, čas pokoja. I teraz sa blíži noc. Noc kostolov.
Preto Vám prinášame čas stíšenia, hudby, umeleckého zážitku, aby ste mohli načerpať sily do svojho každodenného života a obohatiť svoje srdce o náš spoločný duchovný zážitok...
2. "Budete spievať ako v noci, keď sa svätí sviatok."
Hudba prináša ľuďom do sŕdc a duší pokoj.
Spája nás s nebom, s dobrým duchovným svetom, spája nás s naším Nebeským Rodičom, s Bohom...
Započúvajme sa do tónov, stíšme sa a potešme sa, ako v noci, keď sa svätí sviatok...
3. Vďaka...
Vďačnosť za radosti, za spev, hudbu, šťastie, rodinu, prírodu, pokoj, mier...
Vďačnosť za ťažkosti, za tmavú noc, životné skúšky, otázky...
Vďačnosť nie je automat, po vhodení mince vďaky nám nevypadne okamžité riešenie, ale pokoj, istota Rodičovskej opory a podpory.
Nie sme sami ani vo dne ani v noci. Je s nami Nebeský rodič, Boh. I počas noci – v ťažkých chvíľach - s Ním môžeme spievať pieseň vďaky a cítiť Svetlo Jeho lásky.
4. Moje prvé ja...
Kto je mojím prvým ja? Je to Boh. On je mojou súčasťou. Je mojím rodičom. Je mojím Svetlom v noci i vo dne. Jemu spieva moje srdce...
A ja som Jeho druhé ja, druhé ja Boha. Ja som Jeho dieťa. On je mojou súčasťou... Ja som Jeho súčasťou... On a Ja sme jedno...

5. Zrno...
Podľa podobenstva o rozsievačovi jedno zrno padlo na kraj cesty; prileteli vtáky a pozobali ho.
Druhé padlo na skalnatú pôdu, kde nemalo veľa zeme, a hneď vzišlo, lebo nebolo hlboko v zemi; ale keď vyšlo slnko, zahorelo, a pretože nemalo koreňa, uschlo.
Iné zasa padlo do tŕnia, ale tŕnie vyrástlo, udusilo ho a ono neprinieslo úrodu.
Iné zrná padli do dobrej zeme; vzišli, rástli a priniesli úrodu: jedno tridsaťnásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné stonásobnú.
Ešte raz posledná stať... Zrno padne do úrodnej zeme... Odumrie... Vyklíči... Vydá úrodu... I naše životy sú také? Životy našich blízkych?
Odumierame, keď nepochopíme podstatu Božieho Slova a na základe našej práce, ktorá je ako klíček zrna v zemi, prichádzajú iní, úroda...
Alebo naše životy, tie sú čistými zrnami a naše skutky po pochopení a plnom žití v Božom svete Lásky, vyrastajú v mohutný strom, v ktorom sídlia nebeské vtáky a prinášajú hojnosť?
Noc je prípravou – odumieranie zasiateho zrna a jeho klíčenie taktiež – prípravou na nový život plný radosti v Božom svetle lásky...
6. Stratení...
Sme stratení.
Hľadáme cestu v tme tohto sveta, v tme nesprávnych informácií, v tme noci.
Sme stratení my, naši blízki, naši drahí v duchovnom svete.
Stratili sme Boha, svojho Rodiča...
No už sa blíži brieždenie, nový deň; Svetlo a s ním nový život.
Načúvajme Slovám Boha, žime podľa Jeho Pravdy, vytrvajme v Jeho láske! Nebojme sa a „Spievajme ako v noci, keď sa svätí sviatok"!