Mám sklerózu multiplex

Hodnotenie užívateľov:  / 0
StrašnýNajlepší 
Uverejnené: 22. september 2021 Napísal: Štefan Záhradník Kategória: Ročník 2021
Prečítané: 108x
Vytlačiť

Dnes začnem možno tak trošku netradične. Začnem popisovať jedno ochorenie. Nebude to ľahké, lebo tu máme skutočného doktora, ale pre ilustráciu možno moje vykreslenie bude stačiť. Chcem vám trošku priblížiť sklerózu multiplex. Je to vraj autoimunitné ochorenie, to znamená, že sám organizmus si ho spôsobuje, laicky povedané, a napáda centrálnu nervovú sústavu. Dochádza tam okrem iného na konci ako keby k nejakému stvrdnutiu nervových vlákien, potom vnemy a podnety sa neprenášajú správne. Môže sa to začať pocitom obyčajnej únavy, nejakými náznakmi poruchy, poruchami reči, môže t o byť sprevádzané tým, že začnete nejako trochu zle vidieť, môžete strácať rovnováhu, v tých najhorších prípadoch môžete skončiť na invalidnom vozíku.

 

Prečo hovorím práve o tom? Dôležité je pre mňa v tejto chvíli, že skleróza má koreň svojho slova v gréckom scleros. Scleros znamená tvrdý. Tvrdá je to reč, kto to môže počúvať. Nuž myslíte si teda, že môže byť určitá skleróza multiplex aj na duchovnom živote človeka? Môžeme my kresťania, veriaci trpieť takýmto problémom? Že by niečo na našich dôležitých prepojoch, ktoré živia náš duchovný život, z ktorých vytryskuje láska, spravodlivosť, múdrosť, môže mať nejaké poruchy na svojich pojítkach? Môže byť skutočne stvrdnutá s náznakmi nefunkčnosti? Ak pravá skleróza multiplex spôsobuje možno zlé videnie, tak ak duchovným ovocím je láska, môže byť tá láska slabá nie? Spôsobuje poruchu orientácie, alebo stratu rovnováhy a duchovným ovocím je spravodlivosť, môžu tam byť tiež také pokulhávanie našej spravodlivosti? Je tam ešte jedna zaujímavá veta a tá hovorí: „Vtedy ho mnohí z jeho učeníkov opustili a viac s ním nechodili." Oddelili sa od Ježiša, oddelili sa od Boha a viac s ním nechodili. Pre zaujímavosť viete, aký je toto verš? Je to z evanjelia Jána a je to šiesta kapitola, 66. verš. 666. Číslo šelmy. Číslo človeka, ako viete. Ale v tomto prípade sa mi skôr hodí číslo šelmy.

Nuž kto dobrovoľne odchádza od Boha? Kto dobrovoľne odchádza od Ježiša? Nie snáď ten, ktorý je ovplyvnený zlým i návykmi, zlými vecami a satanským zmýšľaním? Môže to tak byť a nemusí. Či je to náhoda, si povedzte sami. V každom prípade, my si musíme zodpovedať v tejto chvíli pri tomto evanjeliu otázku, či sme tí, ktorí zostali pre Ježišovi, alebo odišli. Jasné, že zostali, veď sme tu, ideme prijímať eucharistiu. Ale ako dobre viete, sú tu zamestnania, ktoré sú pre niekoho naplnením. Niekto chce byť lekár, lebo chce pomáhať ľuďom. Zaujíma ho, ako je postavené telo, ako funguje a chce iným pomáhať keď majú problémy a liečiť ich telo. Sú piloti, chlapci, dievčatá, ktoré chcú odmala lietať, tak sa stanú pilotom. Stanú sa tým, čím sa chcú stať zo svojho presvedčenia a robia to s láskou. Potom sú takí ľudia, ktorí môžu mať relatívne akúkoľvek prácu. Môžem robiť aplikátora, technika, profesionálneho vojaka, pokiaľ to nie je nejako zásadne v rozpore s mojimi morálnymi zásadami, a potom - pokiaľ to prináša benefity, ktoré potrebujem pre svoju rodinu a pre svoju spokojnosť, môžem robiť relatívne čokoľvek. Benefitom je dobrý plat, možno nejaké sociálne benefity, spoločné dovolenky, príjemné pracovné prostredie, pomôcky, čokoľvek. Nejaké benefity, kvôli ktorým si väčšina z nás prácu vyberie a je ochotných ju robiť.

Teraz mi povedzte, akí sme my kresťania? Sme tými lekármi a pilotmi? Presvedčenými? Alebo nám toto spoločenstvo prináša určité benefity? Pociťujeme vnútornú potrebu duchovne žiť, lebo sme stvorení Bohom a máme to vštiepené vo svojej podstate. Sme kresťania z presvedčenia, lebo chcem liečiť? Alebo nám toto spoločenstvo prináša nejaké milé benefity? Cítime sa tu dobre, vieme sa spolu porozprávať. Niektoré veci možno aj skutočne z toho duchovného fungujú.

K tomu, aby som dokončil svoj dnešný príhovor, musím pred vás predstúpiť a ukázať vám ilustračne moju obuv. S týmito topánkami je spojená najkontroverznejšia kúpa v mojom živote. Nie som s tými topánkami spokojný. Tlačia ma, zdajú sa mi, že sú tvrdé, ťažké, už sa mi ani tak nepáčia. Ale keď som si ich pred dvomi rokmi kupoval a nie za málo, lebo ja mám niekedy také obdobia, keď sú kúpim bežné veci za málo, potom sa mi rýchlo zničia a poviem si „ja si teraz kúpim poriadnu obuv". Tak som išiel do nejakého obchodu a tam vám bola taká predavačka, slečna alebo mladá pani - tá ma tak uvarila... Ale nemal som pocit, že ma klame. Perfektne rozprávala, starala sa o mňa, plno topánok mi vymenila, potom sme sa dostali k týmto, pýtala sa ma ako na diagnózu – kde chodím, ako chodím, ako sa cítim, toto nech urobím, takto sa postavím, takto nech poskočím. Moja žena mi môže potvrdiť - dva dni som rozmýšľal, či nemám na tú firmu napísať pochvalný list. Ale nemal som z nej pocit, že by ma klamala alebo varila tá obchodníčka, jednoducho tak perfektným spôsobom pristupovala ku mne ako ku zákazníkovi, tak som musel z tadiaľ odísť s topánkami.

A teraz, akí sme my? Akí sme my kresťania? Akým spôsobom hovoríme s inými ľuďmi? Akým spôsobom im predávame nie tie topánky, ale našu vieru? Keby som tú mladú ženu videl v inom obchode, že teraz predáva napríklad televízory, idem rovno k nej a čo mi povie, to si kúpim. Do toho obchodu s topánkami ale už asi nepôjdem. Nebudem si od nich už chcieť tie topánky kúpiť.

A teraz buďte k sebe prísni: nemáte často tento dojem? Ľudia sú s vami radi, ste perfektní, milí, stretávajú sa s vami keď môžu, rozprávajú sa s vami. Dôverujú vám. I vaše deti, vaši najbližší, ale keď ste im predávali vieru, keď ste hovorili o svojom vzťahu s Bohom, boli ste úspešní? Cítite, vidíte tú podobnosť, ktorú vám chcem predniesť? Ak niečo vypáli zle, ak niečo na konci nie je tak, ako má byť, ako tie moje topánky, to nemusí znamenať že vy, alebo tá, ktorá ich predáva, robili niečo zle. Je to veľmi krutá a prísna pravda o tom, ako sa máme zamýšľať nad svojim životom. Biblia neklame. A keď hovorí o tom, že niečo na Ježišových slovách je tvrdé, musíme to nájsť. Ak sme spokojní so svojim kresťanským životom, so svojou vierou, s naplnením toho, čo tu počujete a prijímate, niečo asi nie je v poriadku. Kde je tá tvrdosť? Cítite ju? Ktorá je tá vec, ktorá ostatných odradila? Alebo sme len tí konzumní kresťania s benefitmi a nevidíme to, čo je tvrdé v Ježišových slovách? Trpíme sklerózou duchovného života či nie? Čo nachádzame skutočne vo svojom srdci? Obnažujete ho pred svojimi blízkymi, priateľmi a kolegami? Nič iné z eucharistií neplynie. Preto bola daná, preto ju nasledujeme, preto ju opakujeme, pretože je to odkaz od otcov, že je to spôsob ako do svojho srdca vniesť nepokoj. Zdravý nepokoj. Keď nevieme čo so sebou. Keď hľadáme novú cestu.

Augustín mi vždy hovoril: „Ten nepokoj je dobrý. To znamená, že už sa niečo robí." Nuž moja výzva pre vás na dnes je, aby ste hľadali tvrdosť v Ježišovom učení a boli na seba prísni a nekompromisní a nachádzali skutočne pravdu, či ste ochotní dávať lásku viac ako tí iní. O nič viac nejde, len aby ste milovali tak, ako ste milovaní Bohom. Aby ste milovali iných ľudí o trošku viac, ako milujú oni vás. Aby sa svet stal svetom Božieho kráľovstva.