/ 0
Môj malý syn sa jedného dňa zobudil po ťažkej noci plnej silnej bolesti hlávky a bruška a bol naozaj vyčerpaný. Tento jeho stav pokračoval a nič z liekov celý deň nepomáhalo. Jediné, čo situáciu menilo, bolo moje objatie. Vždy, keď som s ním bola a on mi ležal v náručí, svet sa zmenil na znesiteľnejšie miesto.
Pri týchto ťažkostiach sme sa rozprávali o tom, aký je dôležitý spôsob myslenia.
Vtedy som sa ho opýtala: „Čo ti teraz robí radosť?"
„Nič," odpovedal smutne.
„Pozri sa vôkol seba. Určite niečo nájdeme."
A tak sme začali: upokojujúci spánok bez bolesti, láska rodičov, súrodencov, nášho psíka a morčiatka, žiariace slniečko, jemný voňavý vánok, šumenie vetra v korunách stromov... Keď v tom sa rozospieval vtáčik. Tak celkom silno, naplno, s radosťou.
Z môjho synčeka vypadla nasledujúca túžba: „Chcel by som byť vtáčikom. Chcel by som vedieť lietať."
„Čo ti bráni? Ty predsa lietať vieš." Chlapček sa začudoval a neveril mi.
„Tak to vyskúšajme spoločne. Zatvor očká, predstav si lúku plnú farebných kvetov, ich vôňu, pocíť ich dotyk. A teraz zdvihni hlávku a pozri sa na nebo. Žiari na ňom nádherné slnko, ktoré ti zohrieva pierka. Roztiahni rúčky, svoje krídelká a precíť, ako ti do nich prúdi jemný vánok. Stačí sa pozrieť do slniečka, nechať krídelká roztiahnuté a jemný vánok ťa vynesie až hore k slnku..." Synček sa upokojil. A hoci ešte nevzlietol, túžba mu ostala a dnes stačí len spoločne si sadnúť a učiť sa lietať...
Alebo náš život sa dá žiť aj ináč. Môžeme si vybrať život krumpličky. Môžeme ostať čupieť v studenej čiernej zemi, ľutovať sa, zmieriť sa so svojím osudom a nerobiť nič.
Môj synček si vyberá každý deň a ja s ním. Stále túžime lietať a pracujeme na tom.
Takúto túžbu lietať máme v srdci všetci. Máme v sebe zakorenený sen po šťastí. Túžime prekonať všetky svoje trápenia, ťažkosti, problémy, ktoré nás tlačia do zeme. To sa nám aj podarí. Len sa rozhodnúť, či chceme ostať krumpľou alebo lietať ako vtáčik. Len sa pozrieť slnku – Božej láske – v ústrety a nechať sa ňou napĺňať a viesť každý okamih. Zmeniť svoje myslenie na Božie – z negatívneho na plné pravej a nesebeckej lásky.