Hodnotenie užívateľov:  / 0
StrašnýNajlepší 
Uverejnené: 23. apríl 2013 Napísal: Dominik
Dátum uverejnenia Prečítané: 1255x
Vytlačiť

2. Veľkonočná nedeľa

Jn 20,19-31

Každoročne slávením dnešnej liturgie, sa dotýkame postavou apoštola Tomáša našej základnej duchovnej výbavy. Nové kresťanské spoločenstvo sa rodilo svojim vzťahom ku Kristovi po veľkonočných udalostiach.

Začína sa formovať nie vierou v Krista, ale vierou Kristovi. Kresťanstvo nie je v prvom rade otázka po teórii, ale po praxi, otázkou po praktickom živote.

Pravda sa stáva pravdou, keď cítime, že nás nesie životom, a ono sa to stáva vtedy, keď je pravdou pretrpenou, hľadajúcou, očakávajúcou.

Viera a rozum nie sú až taký nepriatelia, ako sa zdalo tak dvadsať rokov dozadu. Dnes, keď už vieme zrozumiteľnejšie hovoriť i o viere i o rozume, ako Božom dare, tak ľahšie pre oboje nachádzame miesto v našom živote, ale i to, že obe nám môžu priniesť svoje hodnoty pre náš každodenný život.

A tak s Tomášom i pochybovať i hľadať môže aj pre nás byť cestou k väčšej dôvere v Ježišovo slovo a tak mať v jeho mene bohatší, plnší život.

Viera sa stala súčasťou nášho života v dvoch základných podobách.

1/ Viera gréckeho tipu - vopred daná skutočnosť, ktorej povieme svoje intelektuálne áno.

2/ Biblická - zo židovsko-kresťanskej tradície - viera niekomu, nie v niekoho, a jej ovocie príde ako dôsledok viery.

V gréckom chápaní viery verím v muža , v ženu, v priateľa. V biblickom ponímaní viery, verím mužovi, žene, priateľovi, že za každých okolností to myslí s nami dobre. A že je to tak, to skúsi len ten , kto uverí. Bez uverenia sa nedá zakúsiť ovocie viery a ani to, čo vlastne viera je. Takáto biblická viera predpokladá lásku. Ak má dieťa rado svoju matku, otca, potom im ľahšie uverí, že to s ním myslia dobre aj vtedy keď sa mu to nezdá. Tak ako láska má mnoho podôb vo vedomí a prežívaní ľudí, tak aj viera. A potom je poctivé sa pýtať, ktorá viera je správna, a teda aj lepšia? Tá, ktorá vedie k väčšej vzájomnej láske a to dokonca bez ohľadu na naše vlastné predstavy o človeku, bez ohľadu na naše vzájomné rozdiely, čí svetonázorové orientácie. V našich kresťanských dejinách , ale i pri našej osobnej formácii človeka - kresťana sme viacej boli formovaní gréckym chápaním viery, ktorá nepredpokladá lásku, ale len intelektuálny súhlas.

Návrat k biblickému ponímaniu viery, nám aj dnes môže ľahšie napomôcť k skúsenosti, že je aj dnes možné vierou v Ježišovo meno mať život, lebo dáva silu k životu aj tam, kde chýbajú takzvané logické argumenty.

A veď nakoniec v Biblickom posolstve o iné ani nejde. Ide o život tvoj, môj, detí, rodičov, životného partnera. O život nás všetkých !

O reálnu možnosť prežívať svoj život ako dar aj v takých ťažkých chvíľach, keď sa nám zdá, že udalosti nášho života už nemajú žiadnu logiku. Amen.

 

Veľkonočná nedeľa.

Myšlienka k liturgii.

Predpoklady možností priblíženia sa k udalostiam Veľkej noci...

Opis udalostí Veľkej noci pôsobí ako opis neočakávaných udalostí.

Až keď apoštol pochopili, že to, čo sa stalo s Ježišom Nazaretským v Jeruzaleme na Veľkonočné sviatky, sa stalo nie ako prirodzený sled udalosti ale ako dar, ako dar Boží pre Ježiša a rovnako aj pre nich, až potom boli schopní si rozpomínať na to, čo im už predtým hovoril.

Kto z nás by nechcel byť obdarovaný ? Kto z nás by netúžil aspoň v kútiku srdca prežívať krásny pocit z obdarovania, z tušenia, že je tu predsa, a napriek všetkému, aj môjmu i nášmu zlyhanie, kto ma má rád, že je tu niekto, kto napriek všetkému je ochotný sa aj pre mňa sa obetovať - a to dokonca nezištne.

V takejto základnej atmosfére vnútorného rozpoloženia je možné sa aj pokúsiť pomaličky a každý rok k udalostiam Veľkej noci, ktoré sa stali s Ježišom Nazaretským. Už aj v židovskom národe Veľká noc mala pevné miesto, bola najväčším sviatkom. Pre nich súvisela so skúsenosťou vyslobodenia z egyptského otroctva - cesta k slobode pomocou zákona. Kresťanská Veľká noc je podobná židovskej obsahom. Tiež ide o reálnu možnosť cesty k slobode, ale nie cez Mojžiša -nie cez zákon, ale cez Ježiša - cez lásku. Bez slobody niet lásky a ani lásky bez slobody. Len táto väzba dáva vzniknúť novej realite. Kristova smrť je prejav maximálnej slobody. A tam kde je možná takáto sloboda, tam je možná i maximálna láska.

Veľká noc je i svojim obsahom pripomienkou, že nemožno byť natrvalo otrokom i človekom. Nemožno byť slobodným pomocou zákona, ale len mocou lásky. Pozdvihnutý k slobode zákonom - to je Starý zákon, to je Mojžiš. Pozdvihnutý k slobode láskou - to je Nový zákon, to je Ježiš. V procese dospievania a dozrievania do slobody v Ježišovi - sa ide cez Mojžiša.

Ostatná aktualizácia: streda, 24. apríl 2013, 19:13
You are here:   HomeStaršie ročníkyRočník 2013Veľkonočné úvahy brata Dominika