Hodnoty

Hodnotenie užívateľov:  / 0
StrašnýNajlepší 
Uverejnené: 11. január 2016 Napísal: Štefan Záhradník
Dátum uverejnenia Prečítané: 505x
Vytlačiť

Veľká francúzka revolúcia.

Revolúcia napísala na vlajku svojej trikolóry hodnoty rovnosť, bratstvo, sloboda. (Liberté-Egalité-Fraternité)

Tieto hodnoty nemajú ďaleko od kresťanskej viery.

Tí ľudia boli revolucionári a heslo ich identifikovalo. Vyjadrovalo to, čo práve chceli, za čo bojovali. Akým heslom by ste sa identifikovali vy, čím ste práve teraz?

Myslím, že úplne stačí, ba je to to najviac - že som kresťan. Navýznamnejšími hodnotami kresťanstva sú nepochybne tri „božské cnosti-viera, nádej, láska".

Skutočne nás ale identifikujú tieto tri cnosti? No keď sa spýtam trochu podrývačne - máme na to čas, peniaze a napĺňa nás to?

Český sociológ a religionista Tomáš Halík si pracovne zaviedol trojicu hodnôt rýchlosť, blahobyt, zábava. Táto trojica chce byť únikom z hroziacej priepasti toho, čo je opakom týchto troch hodnôt. Opaku, ktorého sa podľa Halíka desíme a chceme sa jeho vplyvu takýmto spôsobom vyhnúť.

 

Opakom rýchlosti, prvého bodu, teda opakom rýchlosti ako civilizačného ideálu, je staroba a konečnosť.

To, čoho sa obáva človek ženúci sa za vidinou blahobytu, nie je strach zo sociálnej núdze, ale pocit neistoty. To je opak druhého bodu. A podobne, v treťom bode, vraj zmyslom zábavného priemyslu nie je nuda, ale neschopnosť radosti.

Áno, priznávam, že môj život častokrát svedčí o tom, akoby mojím ideálom boli tieto posledné tri hodnoty. Rýchlosť, blahobyt a zábava. „Ani nechápem, čo robím, lebo nerobím to, čo chcem, ale robím to, čo nenávidím." ako dobre apoštol Pavol hovoril o tom, s čím budeme aj my bojovať.

Moje srdce si však už dávno vybralo tie krajšie hodnoty. Vieru, nádej a lásku. Povedte mi, prosím, kde je tá krajina v ktorej vládnu tieto tri hodnoty? Ako nájdem miesto, kde im i ja dokážem byť neustále verný.

Jeden príbeh mi hovorí: Raz jeden talentovaný umelec stál pozdĺž krásnej rieky vo Francúzku, kde maľoval krajinu. Skupina detí prišla a pozerala sa na umelca ako zachytil krásu oblakov, rieky, stromov svojím štetcom. Bolo to prenádherné, akoby zo sveta zobral to najčistejšie a najkrajšie a ešte to akosi tajomne tisícnásobne umocnil. Nakoniec jedno dievča zo skupiny detí nemohlo ovládnuť svoje nadšenie a spýtala sa: Pane, môžete nás dostať do toho obrazu?

Pred chvíľou som sa vás pýtal, kde je to miesto. Už viem. Je to tu, veľmi blízko. Som to ja, vždy vtedy, keď sa stávam Božím obrazom. Tým, akým ma mal úmysel stvoriť Otec. Keď si to uvedomujem, túžim po tom a keď konám ako Ježiš, keď sa stávam Bohočlovekom.

Boh nás priviedol do obrazu spásy už dávno prostredníctvom nášho krstu. Vtedy sme boli vmaľovaní do toho obrazu nevysloviteľnej krásy.

My ho však môžeme odmietnuť. Spásu odmietneme, ako odmietneme Boha – jeho slovo, jeho milosť. Tým sa sami vyčleňujeme zo spoločenstva viery, strácame nádej a márne hľadáme pravú lásku.

Ale keď on zostúpil ku mne, tak ja musím ísť za ním hore.

Veď aj on všetko začal tým, že sa dal pokrstiť.

Krst Ježiša, je teda vyhlásením solidarity solidarity s ľuďmi – so mnou. Postavil se do jednej rady s hriešnikmi, s nami, so mnou, s ľuďmi, ktorí si pripúšťajú nedokonalosť svojho života, svoju hriešnosť a chcú sa jej zbaviť.

Solidarita je pojem, ktorý se dnes dosť nosí. Je synonymom vzájomnosti, spolupatričnosti, ochote vzájomne si pomáhať. Aj dnešní politici radi vystupujú z limuzíny medzi ľudí, stískajú si s nimi ruky, mávajú, dávajú najavo - ja som jeden z vás - a potom zase nastúpia do limuzíny a zmiznú vo svojom svete. Ale aby sme nechodili príliš ďaleko, lebo to je nezdravé pre naše svedomie. Určite nájdeme, kedy sa mi sami chceme prihlásiť k solidarite s iným človekom.

Často mi v tom ale bráni nedostatok času, problém s prostriedkami a pocit, že sám viac potrebujem solidárnosť od iných. Lebo mi vládne rýchlosť, blahobyt a zábava.

Krst Pána nie je len chvíľkovou akciou Ježišovej solidárnosti s prostými, hriešnymi ľuďmi. Je to začiatok vrcholnej Ježišovej solidarity s hriešnym ľuďom, ktorý vyústil v sebaobetovaní sa pre človeka. A tento vrcholný akt solidarity trvá pre každú ľudskú generaciu ďalej v Eucharistii, v omšovej obete: Tu, na tomto oltáre nášho spoločenstva, sa solidarita vyhlásená v Jordáne prejevuje so stále rovnakou účinnosťou. Tu je spoločenstvo, kde prvý Bohočlovek, chce privítať nových bratov a setry znovuobnovených na Boží obraz, presne takých aký je on Ježiš.

Pochopili by sme, že kvasinky môžu byť sebazdravejšie, nič však cesto nezlepšia, pokiaľ sú mimo neho.

Istý kňaz raz navštívil muža, ktorý sa už dávno neukázal v kostole. Zavolal si ho a posadil sa naproti krbu s teplým žiariacim ohňom. Kňaz si zobral krbové kliešte, siahol do ohňa a vzal žeravé uhlie. Položil ho pred krb na ohnisko a obaja mlčky sledovali, ako sa z vybratého kúska uhlia stráca žiara. A čoskoro zmizlo z neho aj teplo. Potom kňaz položil uhlie späť do krbu. Čoskoro opäť žiarilo teplom a svetlom. Muž odpovedal. Ďakujem, viem, čo tým chceš povedať. V nedeľu prídem do kostola. Kňaz sa usmial.

Ostatná aktualizácia: pondelok, 11. január 2016, 09:50