Ročník 2011

Hodnotenie užívateľov:  / 0
StrašnýNajlepší 
Uverejnené: 09. máj 2011 Napísal: Mgr. Alena Šulganová
Dátum uverejnenia Prečítané: 6043x
Vytlačiť

Niekedy si vravím, že isté veci by si človek mal nechať pre seba, aby neublížil nechtiac iným. No inokedy to vo mne „vrie“ a vtedy si zase poviem, že o niektorých veciach  treba hovoriť aj keď sú nepríjemné a zraňujúce.

 

Chcem sa vrátiť k svojmu článku - Byť manželkou kňaza - keďže niektorých našich čitateľov tak veľmi pohoršilo to, „ako som zviedla kňaza, ako on porušil vernosť Bohu a vstúpil do nejakej sekty, ktorú vedie akože „biskup“ a zbiera odpadlíkov....“, aj udalosti posledných dní,  správanie sa  a „fakt kresťanské“ reakcie niektorých kresťanov(nechcem nikoho uraziť, no v tomto prípade mám na mysli rímskych katolíkov) ma motivovali napísať ešte pár slov k danej téme... Mimochodom, u nikoho iného z predstaviteľov a členov iných cirkví sme sa nestretli s podobnými urážajúcimi  a nepriateľskými reakciami a vyjadreniami - čím to asi bude?

Dovolím si priblížiť niektoré udalosti, ktoré rozhodnutiu môjho manžela odísť z rímskej cirkvi predchádzali, použijúc i citáty vyjadrení rímskych kňazov, ktorých mená z pochopiteľných dôvodov neuvádzam.

Zdá sa, že najhoršie, čo môže celibátny kňaz urobiť je oženiť sa a vstúpiť k Starokatolíkom. Vtedy sa začne po kostoloch „záchranná" akcia a duchovní pastieri varujú svoje ovečky pred zvedením a klamstvom. Varujú rodičov, aby sa ich deti nestretávali  s daným odpadlíkom a nedajbože, aby sním prehovorili! Pýtam sa, či sa tak angažujú aj v prípadoch pedofilných a homosexuálnych škandálov svojich spolubratov, alebo vtedy stačí povedať - je nám to ľúto, zaplatíme vám odškodné.

„Nikam nechoď, chceš ženu alebo chlapa? Budeš ich mať. U nás sú ľudia radi, keď má kňaz frajerku aspoň sa nemusia báť o svoje deti.“ – Je to príliš? Smutné ? Áno, aj ja si to myslím.

No buhužiaľ je to realita, tak ako aj to, že tí, ktorí každú nedeľu kážu o zdravej  a fungujúcej rodine, o potrebe kresťanských manželstiev, sami žijú so svojimi milenkami a častokrát o svoje deti sa starajú len finančnými príspevkami. Veď to by bol hriech a zrada Boha  odísť a porušiť celibát!

Teraz nepíšem, čo sa hovorí, aké prípady sa stávajú, ale sú to konkrétni ľudia v našom okolí - a prsty na rukách by vám nestačili. Nehovoriac už o tom, ako rímsky kňaz po primičnej omši zvádza na fare mladého bohoslovca... Myslím si, že tieto fakty  by mali trápiť a pohoršovať kresťanov, tu by mali zalamovať rukami a odvracať pohľady. Takže nie je to len o tom „zviedla kňaza..“

A najsmutnejšie na tom je , že takýto ľudia idú urážať a ohovárať človeka, ktorému morálne a duchovne často nesiahajú ani po členky. Stále premýšľam, čím je arcibiskup Bačinský taký nebezpečný pre rímsku cirkev? Aspoň pre niektorých jej predstaviteľov? Zaujímalo by ma, či tí, ktorí  tak s presvedčením tvrdia a šíria zaručené informácie o biskupovi a starokatolíkoch aspoň pohli prstom, aby sa dozvedeli pravdu. Či si preštudovali históriu a pátrali po odpovediach, alebo len nekriticky  prijali danú zvesť od svojich  duchovných?

Každá minca má dve strany. Nechcem tvrdiť, že životy všetkých rímskych kňazov vyzerajú takto. Určite a verím tomu , že mnohí žijú zodpovedne a verní svojmu povolaniu, ale mnohí aj nie! A preto si myslím , že by sme nemali po sebe „hádzať „ kameňmi, ale s rešpektom a toleranciou k druhému človeku spolupracovali na záchrane sveta, ale pri tom nezatvárali oči nad zlom a krivdou.

Ostatná aktualizácia: nedeľa, 08. apríl 2012, 06:49
You are here:   HomeStaršie ročníkyRočník 2011Kto prvý hodí kameňom