Ročník 2011

V akom svete to žijeme?

Hodnotenie užívateľov:  / 0
StrašnýNajlepší 
Uverejnené: 16. máj 2011 Napísal: Augustín Bačinský
Dátum uverejnenia Prečítané: 4786x
Vytlačiť

V Európe sa šíri fóbia z moslimskej populácie i jej náboženstva. Ale prinášame my kresťania väčšie hodnoty pre tento svet? Nerúcajú sa naše základy práve v dôsledku nášho tzv. slobodného, resp. liberálneho a konzumného spôsobu života? Aké hodnoty vlastne vyznávame, keď napríklad uzavretie posvätného zväzku manželstva považujeme za papier na legálny sex?

 

A čo sa týka samotného sexu ten je už pre mnohých samozrejmý i bez manželstva, a to nielen medzi mužom a ženou, ale i zvrátene vzájomne medzi ženami či mužmi, resp. i so zvieratami. Tak koho sa to bojíme? Sami seba by sme sa mali báť!!!

Kde je európska kresťanská kultúra, ktorá mala byť výrazom náboženského duchovného života? Je to vôbec už kultúra? Áno, padajú a rúcajú sa základy Európy. Ale my ako na Titanicu si spievame, užívame a nevidíme blížiacu sa skazu. Nie, to nie je reč o kataklizmatickom konci sveta, ktorý má byť podľa niektorých predpovedí na konci roka 2012, to je už dnešná realita, ktorá začína postihovať naše deti a vnúčatá. Ony už totiž, teraz strácajú rodinné domovy, rodičovské korene a ako vyhnanci sa frustrujúco potácajú svojím životom. Technické vymoženosti ako kompenzácie, ktorými sme ich obdarovali za náš nedostatok času, strácajú na hodnote a sú obrazne povedané iba plastovými náhradami za prírodný materiál.

Vstupom do Európskej únie, vstúpili sme žiaľ i do silne amorálneho toxického prostredia. Okrem spomínaných negatív v sexuálnej oblastí, sme svedkami zlyhávania v politickej, ekonomickej, právnej a spoločenskej oblasti. O celosvetových negatívach tohto charakteru dosť presvedčivo hovoria napr. správy prostredníctvom Wikileaks, ale robíme sa akoby to nebola pravda. Buď máme strach sa angažovať za pravdu a spravodlivosť alebo sme totálne rezignovali.

Súčasná slovenská spoločnosť mi pripadá ako jedna rozpadnutá rodina v dôsledku rozvodu. A niet sa ani čomu diviť, pretože rozvodov a rozpadov rodín na Slovensku pribúda. V takýchto prípadoch je len samozrejmosťou, že poväčšine niet úcty k rozvedeným rodičom, nevlastným súrodencom či neprehľadným príbuzenským vzťahom. Prečo by tomu malo byť inak vo vzťahu k predstaviteľom štátu či rôznym štátnym organizáciám? Veď to v takejto nepriaznivej spoločenskej konštelácii pôsobí ako nepriateľská zložka, hlavne v očiach opozície. A opozícia rapídne vzrastá voči každej vládnucej garnitúre.

Chýba nám, a to nielen na Slovensku, pevná otcovizeň a materinská láska. Nie, to nie je paternalizmus a detinské držanie sa matkinej sukne, to je postulát dobrých zrelých rodín, manželstiev a zodpovedných jednotlivcov.

Totiž, hodnotový systém, ktorý v danej spoločnosti funguje a miera stability rodiny priamo súvisia s rozvojom či úpadkom spoločnosti. 

A preto, ak ide skutočne o obnovu ľudských vzťahov a o ozajstné prekonanie krízy, nemá cenu hovoriť len o nejakých vonkajších zmenách, ale musí ísť o znovuzrodenie: o znovuzrodenie muža a ženy i o znovuzrodenie dieťaťa.  Práve to nech je i výzvou pre naše Slovensko a pre novú Európu, aby sme mohli nanovo patriť k ozajstným kultúrnym národom sveta, ktorých „dimenziou hĺbky“  ich života je pravé, živé náboženstvo.

Ostatná aktualizácia: nedeľa, 08. apríl 2012, 06:49