Muž a žena. Dve duše, ktoré majú dar a potenciál dať život. Dve duše, ktoré keď sa stretnú v ten správny čas na tom správnom mieste a za správnych okolností, dokážu vytvoriť niečo tak silné a božské, čo môže vyvrcholiť jedine vo sviatostnom zväzku manželskom.

Milé deti, spýtam sa vás – videli ste niekedy rozprávku Soľ nad zlato, ktorá veľmi výstižne hovorí o tom, ako je soľ pre človeka nenahraditeľná. A nie som si istý, či ten krásny príbeh – ešte s Werichom – naše deti videli. No sú to rozprávky... Skúsme hovoriť teraz vedecky. Vieme, že soľ má značku NaCl. Sodík a chlór. O nich by deti už vedeli rozprávať, lebo sa o tom učili na hodinách v škole. Na – sodík, sa v prírode vyskytuje len vo viazanej forme. Vždy s iným prvkom. Samostatne je to niečo ako kov, ktorý sa dá krájať nožom. Ale v prírode sa vyskytuje čisto v zlúčeninách. To znamená, že atóm sodíka priskočí ku každému, koho vidí.

Bazil Veľký je jedným z trojice Kappadóckych otcov (spolu s Gregorom Naziánskym a Gregorom Nysským), ktorých teologickému a cirkevnopolitickému úsiliu musíme ďakovať za ukončenie sporov ohľadom Božej Trojice a víťaznej obhajobe božstva Ježiša Krista.

Ťažké časy nás prenasledujú. Náhle choroby, smrť našich blízkych... Veľa vecí vyplávava napovrch. Všetko je neprehľadné. Samé konšpirácie, hoaxy, pravda... Snažíme sa v tomu urobiť si poriadok, no ráno situácia vyzerá inak ako večer... Ako nájsť riešenie? Dôležité je nájsť pokoj. Pevný bod v našom svete. Nesmieme sa obzerať, nesmieme sa zastavovať. Treba ísť vpred. Treba si "upratať" srdce a byť naladený na tú správnu frekvenciu.

Drahí bratia sestry. Na toto evanjelium sa nehodí to odvážne tvrdenie, alebo fráza, ktorú kazatelia niekedy používajú. Je to vyjadrenie, že dnes sme si prečítali evanjelium zlých správ. Evanjelium zlých správ je samo o sebe oxymoron. Sú to slová, ktoré znamenajú opačný význam. Ked o niečom povieme, ze je to originálna kópia, alebo, že to bolo spálené mrazom. Rovnako tak evanjelium, ako samotné slovo, predsa znamená dobrú zvesť. Tak ako to môže byť evanjelium zlých správ? Ale tak, ako z tých predchádzajúcich pojmov vieme, čo chceme povedať, dokonca podtrhujeme týmto spôsobom význam, tak je to aj v tomto prípade. Čo iné môžem povedať, keď sa mi zvestuje, že deti povstanú proti rodičom. Keď otec vyženie svoje dieťa. Čo iné by v takomto prípade mal kresťan, ako ja, čakať. Ak neurobím správne veci, správne kroky, môže sa mi to vraj stať. Ale, kde sú tie správne kroky, správne činy? Kde je tá úvaha, aby sa diali veci správnym spôsobom a prinesú ľuďom Božiu slávu a spravodlivosť.

Prechádzal som večerným mestom a hoci som mal namierené domov, nijako som sa neponáhľal. Plnými dúškami som totiž do seba nasával atmosféru blížiacich sa sviatkov, ktorú bolo doslova až hmatateľne cítiť z každej ulice, obchodu i okna domácnosti.

Zaujal ma jeden z obchodných výkladov a tak som sa pri ňom zastavil. Uprostred totiž stála nádherná živá jedľa vyzdobená na ľudový spôsob, pod ňou bol rozprestretý pôvabný a živo pôsobiaci betlehem; úplne hore tmavá umelá obloha z množstvom žiariacich hviezd a priamo v jej strede veľká kométa namierená svojim chvostom priamo doprostred betlehema, kde stáli jasličky. Čím viac som pozoroval túto scenériu, tým viac sa kdesi z mojej hĺbky vynáral pocit, ktorý som kedysi ako dieťa vždy intenzívne prežíval počas Vianoc.