/ 0
Veď ako všetci umierajú v Adamovi, tak zasa všetci ožijú v Kristovi.
1 Kor 15,22
Viera v posmrtný život je pevnou súčasťou kresťanskej viery. Nepoznám veriaceho kresťana, ktorý by nežil v nádeji vo večný život, veď tak píše aj apoštol Pavol: „Veď ak len v tomto živote máme nádej v Kristovi, sme najúbohejší zo všetkých ľudí". 1 Kor 15, 19.
A predsa by som si dovolil s tou základnou kresťanskou pravdou, ktorá tvrdí, že duša ľudská je nesmrteľná, polemizovať. Pretože ja neverím v nesmrteľnosť, ale v zmŕtvychvstanie. Pýtate sa, aký je v tom rozdiel? Nuž ten, že ja verím, že večný život sa pre mňa stane realitou až po tom, čo zakúsim smrť. Môžete my oponovať, že nik kto predsa verí v posmrtný život, nepochybuje o fyzickej smrti. Lenže v tomto prípade tu nejde o fyzickú smrť, ale o niečo hlbšie a podstatnejšie.
Ja totižto odmietam veriť vo večný život v zmysle akejsi osudovosti a zákonitosti, že po smrti logicky nasleduje večný život. Ja verím, že večný život nie je samozrejmosť, je to dar a ten môžem prijať, ale aj odmietnuť. A čo sa stane, ak odmietnem dar večného života? Nastane niečo horšie ako fyzická smrť – večná smrť.
Ježiš predsa povedal: „Ak pšeničné zrno, ktoré padne do zeme, neodumrie, zostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu." Jn 12,24. Cieľom ľudského života a podstata večnosti spočíva v tom, aby som nezostal sám, čiže, aby som žil realitu lásky, pretože len tá je večná. A žiť realitu lásky budem len vtedy, ak v sebe nechám zahynúť všetko, čo ju neguje – sebectvo, nenávisť a zlobu. Preto niet vzkriesenia bez hrobu, niet radosti bielej soboty bez utrpenia veľkého piatku a niet lásky bez sebazapierania.
Mojou prvoradou úlohou a najvyššou ambíciou je teda prijať od Boha dar večného života. Čo, respektíve, kto mi v tomto akte bráni? Je to starý človek, naďalej vo mne žijúci, poznačený hlbokými a starými zraneniami, reagujúci na okolie nepriateľsky a sebecky, pripravený vždy si brániť len to svoje, vytvárajúc tak okolo seba nepreniknuteľný múr odcudzenosti a samoty. Budem musieť v sebe nájsť dostatok odhodlania nechať tohto človeka zahynúť, aby na jeho hrobe mohol Boh nechať slobodne vyklíčiť a dozrieť obrovskú úrodu lásky a večného života.