Hodnotenie užívateľov:  / 2
StrašnýNajlepší 
Uverejnené: 29. január 2013 Napísal: Mgr. Jana Pavlová
Dátum uverejnenia Prečítané: 952x
Vytlačiť

Sú tri druhy ľudí. Takí, čo si myslia, že sú šťastní, takí, čo predstierajú, že sú šťastní a takí, ktorí sú nešťastní. No nikto v skutočnosti šťastie nepozná a len sa o neho usiluje. Ale ako vieme správne určiť, čo je pre nás dobré a spôsobí nám trvalú radosť? Radosť, po ktorej nenasledujú výčitky či obavy. Predovšetkým by to malo byť niečo, čo spôsobuje radosť druhým a následne aj nás to urobí šťastným.

Vždy som si myslela, že šťastie je univerzálne. Že to, čo si myslím, že je pre blaho všetkých, tak tým automaticky aj je. Omyl. Nie každý túži po čistom životnom prostredí, po bezpečnom národe bez kriminality, po rodinách – otcoch a matkách, ktoré sú spolu naveky, či dokonca po deťoch a priateľoch a po dobrom spolužití v kruhu svojej celej rodiny a príbuzných.

Predstava o šťastí je naozaj individuálna. Zašiť sa doma, pri telke a chipsoch, keď manželka je s deťmi niekde na výlete, bez toho, aby sa bál, že nebodaj príbuzní alebo priatelia prídu cez víkend a bude sa im musieť venovať. To je asi najskôr človek, ktorý spadá do prvej uvedenej kategórie. Je to egoistické šťastie. Či človek, na ktorého sú hádzané všetky povinnosti, aj tie ktoré mu neprislúchajú, každý deň je v robote minimálne 12 hodín a nemá čas si ani len knihu prečítať alebo pohrať sa deťmi a stráviť pekný víkend s manželkou či manželom? To je zas druhá kategória, ktorá pôsobí na okolie šťastne, ale vo vnútri plače. A nešťastní ľudia? Tých je asi najviac, nič sa im nedarí, neplnia si svoje túžby mysliac si, že je svet nespravodlivý, pretože im nikto nechce pomôcť. Chyba. Chyba. Chyba.

Všetci žijeme v neustálom strachu, že nám niečo chýba alebo že o niečo prídeme. Čakáme, že sa o nás niekto postará a my pre to neurobíme nič. Neplníme si svoju zodpovednosť voči Bohu, pričom náš Stvoriteľ nám všetko ideálne naservíroval a na nás je len sa o to správne starať. Myslíte si, že keby dostaneme všetko po čom túžime, tak by sme napokon boli šťastní? Nie! Boli by sme oveľa nešťastnejší ako teraz. A dôvod je jednoduchý. Naše priority sú často krát nesprávne nastavené. Mylne si myslíme, že naše šťastie je to najdôležitejšie... ale ako by sme mohli byť šťastní, keby naše deti, náš celoživotný partner, rodina alebo aj susedia či kolegovia, ba dokonca aj naši nadriadení a naša vláda, nebola šťastná? Najdôležitejšia vec je si uvedomiť, či naša túžba nespôsobuje nepokoj a bolesť v srdci druhého? Potom je to túžba prameniaca z nášho egoistického, sebeckého a lenivého ja.

Jediný recept na šťastie je žiť pre druhého. Nielen pre svoje najbližšie okolie, ale pre všetkých. Spočiatku sa táto túžba môže zdať obmedzujúca, no neskôr keď naša láska a služba druhým prerastie do neobmedzených rozmerov, zistíme, že nás toto konanie napĺňa radosťou. Pocítime úprimný pokoj a pokoru v našej duši a naše šťastie začne narastať. Nikto z nás nebol stvorený ako jednotlivec, všetci potrebujeme nájsť svoju druhú chýbajúcu polovičku a urobiť ju/ho šťastným. A na tomto princípe funguje celý svet. Nežijeme pre seba, pre svoje túžby, ale pre svojich blížnych. A verím, že hoci teraz je to takmer neuveriteľné si predstaviť takýto svet kde by vládla len láska, Boh je stále s nami, nikdy nás neopúšťa a po naplnení našej zodpovednosti nám  pomôže uskutočniť aj dlho očakávané Nebeské kráľovstvo na zemi...

Ostatná aktualizácia: streda, 24. apríl 2013, 19:11
You are here:   HomeStaršie ročníkyRočník 2013Návod na šťastie