Počiatky Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov siahajú do 18. storočia,keď viaceré kresťanské hnutia v Škótsku adresovali výzvy k spoločným modlitbám všetkých cirkví.
Počiatky Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov siahajú do 18. storočia,keď viaceré kresťanské hnutia v Škótsku adresovali výzvy k spoločným modlitbám všetkých cirkví.V roku 1894 pápež Lev XIII. vyzval ku modlitebnej oktáve za jednotu kresťanov a od roku 1908 podľa návrhu kňaza Paula Watsona Týždeň modlitieb bol vybraný týždeň od 18. – 25. januára, aby bol symbolicky ukončený sviatkom Obrátenia apoštola Pavla. V roku 1966 sa tejto iniciatívy ujala Pápežská rada pre napomáhanie jednoty kresťanov spolu so Svetovou radou cirkví.
Podmienkou prežitia ktoréhokoľvek spoločenstva je jeho jednota.
Toto je jeden - vnútorný dôvod, prečo na túto tému hovoríme, prečo o nej premýšľame, prečo nás tento problém vôbec trápi.
Tento vnútorný dôvod je pre nás umocnený aj Ježišovou výzvou vyjadrenou vo Veľ kňazskej modlitbe v predvečer jeho umučenia:
" Daj Otče, aby všetci jedno boli."
Toto nie je až také ťažké pochopiť a uznať. Problémy nastávajú, keď sa začneme o túto jednotu aj v praxi snažiť, príde zrazu otázka, čo to ale jednota znamená? O akú jednotu sa to máme usilovať?
Kto je k tejto snahe kompetentný?
Aj snaha o jednotu - ekumenizmus má už svoje dejiny, svoj vývoj.
V našich časoch ekumenické hnutie začalo vychádzať z protestantského prostredia. Protestantské cirkevné spoločenstvá viac cítili ťarchu rozdelenia a nejednoty a nebezpečenstvo, ktoré z tohto vyplýva pre vlastnú existenciu.
A od počiatku badať viac odvahy k otvorenosti i k ochote sa rešpektovať a navzájom sa počúvať.
V katolíckej cirkvi sa spočiatku pod pojmom ekumenizmus myslela aktivita zameraná na návrat nekatolíckych kresťanov do katolíckej cirkvi, v hľadaní a stanovovaní podmienok ich návratu. Dnes je už i v katolíckych kruhoch prítomná skúsenosť, že táto cesta zjednotenia nie je schodná.
Dnes sa musíme pýtať zásadnejšie. Čo je to vlastne jednota, akú jednotu to máme na mysli, keď o nej hovoríme, keď po nej úprimne túžime, keď sa za ňu angažujeme. Odpoveď nachádzame vo vyjadrení : „Jednota v mnohosti“.
Podmienkou jednoty nemusí byť uniformita.
Jednota v slobode a v mnohosti. Na to treba však zrelých ľudí.
Naše malé spoločenstvo, čo to môže v riešení takéhoto veľkého problému pomôcť ?
Každá hodnota, ktorá má existovať vo veľkom, musí najskôr existovať v malom.
Teda aj v tejto našej veľkej úlohe záleží na každom z nás. Keď si tento rok Modlitieb a prosieb za jednotu kresťanov uvedomíme svoju vlastnú zodpovednosť, iste sa nám potom podarí nájsť aj svoju vlastnú nezastupiteľnú úlohu, ktorá sa stane našim darom na tomto veľkom diele Cirkvi, ale i cestou vlastnej zrelosti.
Prosme, aby nám nikdy nechýbala potrebná odvaha.