Články

Hodnotenie užívateľov:  / 1
StrašnýNajlepší 
Uverejnené: 25. máj 2021 Napísal: Štefan Záhradník
Dátum uverejnenia Prečítané: 731x
Vytlačiť

Na začiatok by som sa s otázkou obrátil na nejakého gurmána podobného mne samému. Taká malá Veronička, to mám od začiatku zafixované, rozumie dobrému jedlu. Tak sa jej pýtam „Veronika, čo by sa stalo, ak by sme si dali taký segedínsky guláš a namiesto knedle k tomu vyprážaný syr, zapili by sme to jahodovým acidkom a ako dezert by sme si dali puding, banánový, kde by namiesto piškót bola klobáska?"

 

Ja si myslím, že by nás poriadne rozbolelo brucho, že? Nebolo by to nič moc, piate cez deviate. A teraz premýšľam o tom, či sa niekedy podobne ako po takomto jedle, necítite aj vy. Nemusí vás bolieť brucho, ale mávame dni a chvíle kedy máme pocit, ako keby sme boli na dráhe. Najskôr dobre, všetko sa nám darí, sme akoby šťastní, všetko to vychádza, počasie je dobré, máme dobrú náladu, pocit šťastia. A niekedy ako keby sa všetko rútilo, či už na nás doľahne niečo zlé, nejaká tragédia, choroba, alebo len jednoducho pristihneme seba samého ako sme nevrlí, hnevliví, na každého štekáme. Podľa mňa sa to všetko deje preto, že miešame svoj duchovný život. Miešame ducha tohoto sveta s Duchom svätým, ktorého dneska zostúpenie slávime.

Počuli sme v alelujovom verši ako má prísť oheň lásky. Ale my koľkokrát ako keby sme nehľadali Boží oheň, ale robili si vo svojom živote svoj vlastný ohňostroj. Pretože fungujeme ako keby na baterky. Sami to niekedy hovoríme, že si ideme dobiť baterky. Ideme von, do prírody, za priateľmi oddýchnuť si. Ale baterky ako viete sú dočasným zdrojom. A pritom my tu máme možnosť sa napojiť na nekonečné svetlo. Na skutočne pravý zdroj sily, šťastia a lásky. Keby nemusíme bilancovať, že boli dni, kedy nás niečo trápilo, boli sme niečím zotročení, boli sme nevrlí a zlí.

Som presvedčený o tom, že je dôležitejšie sa venovať Duchu svätému a jeho posolstvu. Nie duchu tohto sveta. Kedy má prísť duch svätý? Kedy čakáte jeho zoslanie? Zoberme si dnešný text. Prečo stále tlačíme očakávania pred sebou? Prečo si myslíme že máme čas niečo zmeniť? Čo keby som dnešný text, ktorý znel „Keď príde tešiteľ" a tak ďalej... povedal: „Ježiš hovorí svojim učeníkom: Keď prišiel tešiteľ, ktorého som vám poslal od Otca, Duch pravdy, ktorý vyšiel od Otca, on vám vydal o mne svedectvo. Už vám veľa toho povedal, ale mnohí ste to nezniesli. Keď prišiel On, Duch pravdy, a uviedol vás do plnej pravdy."

Pýtam sa vás, prečo si myslíte, ak si to myslíte, že všetko, čo sa vzťahuje na Boha má ešte len prísť? Kresťania očakávajú druhý príchod. Očakávajú mnohé veci. Ale čo keď to už bolo? Niektorí ortodoxní alebo takí, ktorí prísne trvajú na výklade Písma, hovoria, alebo povedali by mi: „Však tam má prísť toto a toto, máš vidieť toto a toto." Ale ja vám hovorím za seba, do dvadsiatich rokov mi slovo Boh nič nehovorilo. Bola to len určitá kultúrna kulisa. Jediné, čo ma trápilo a pociťoval som ako prehru, bolo ak som od niekoho dostal na budku, že som nebol silnejší ako on. Alebo keď som si musel v peňaženke vymeniť malý balíček s ochranou, pretože už prešla trvanlivosť, nič nebolo... Jedine to ma trápilo.

A teraz vidím veci úplne inak. Už keď som zažil dvadsať rokov takejto slepoty, akým právom som si istý, že aj teraz som niečo neprehliadol? Že sa nemôže povedať „už sa to stalo". Duch svätý už prišiel. A vy mnohí viete, že ho máte vo svojom srdci.

Spýtam sa vás trošku osobnejšie, ako ste sa vysporiadali s odchodom Augustína? Keď sem niekto prišiel s odstupom pár dní, týždňov, čo nás navštevujú, povedali: „Jaaj však vy už ste v pohode, vy už ste to prekonali." Ale úprimne, skutočne sme nerobili nejaké veľké ceremónie. Až na tých najbližších. Možno, že nebolo až toľko sĺz. Ale ja si myslím, že možno klameme samých seba, pretože keď si to úprimne pozrieme, povieme si: Však čo, Augustín, veď už je dobre, konal dobre, robil dobre, veď už je dobre. Už je v nebi. Ale ja vám hovorím spomeňte si, ako veľmi sa na to vedel hnevať. Ako veľmi nemal rád, keď v televízií hovorili, že ten a ten odišiel do športového neba, do hudobného neba a už mu je dobre. Ako stále upozorňoval na to, na tie babkovské reči „..a už mu je dobre". Neraz a stále nás upozorňoval na to, že odchod do duchovného sveta je ešte len začiatkom. Aj tam nastupuje cesta zodpovednosti a povinnosti. Nuž a ja sa vás pýtam, necítite sa v niečom zodpovední? V niečom dlžní Augustínovi? Bol to náš duchovný pastier. Ja viem, máme teraz nového biskupa, ale určité veci - úrad biskupa, záležitosť Vlastimila Šulgana, tak ako to bola predtým záležitosť Augustína Bačinského, sa týka častokrát vonkajšej stránky. Sviatostí, administratíva...

Ale môj osobný názor je, že my, čo sa považujeme za dospelých, sme boli Augustínom formovaní a uzavretí do plnosti duchovného života. Vlastimilova úloha bude formovať a tvoriť týchto mladých, ktorí sú ešte nedospelí. Ale naša zodpovednosť už je uzavretá. Pokiaľ cítite slabosť a nedokonalosť, tak potom je to niečo zlé, lebo u nás to už bolo. Otázka je, či to odišlo s ním. Áno, osobne si, aj individuálne, môžete byť istí, že Augustín svoj život žil dobre a naplnil všetko čo od neho Boh očakával. Ale predstavte si, že sedí s Ježišom a Ježiš sa ho pýta: „No, tak poďme sa pozrieť na ten tvoj manšaft. Na kňazov, lektorov, na veriacich. Ako si ich sformoval. Ako porozumeli tomu, čo som ti našepkával. Ako počúvali a dodržali. Majú skutočne v srdci Ducha svätého? Alebo zasa len tlačia všetko pred sebou a čakajú že raz sa všetko zmení, že na všetko je čas?"

Dnešný sviatok Ducha svätého je pre mňa preto zvesťou pre vás, aby ste sa zamysleli nad spojením „už to bolo". Už musíte len konať. Už Ducha vo svojom srdci a Boha máte. Istý teologický klasik hovorí, že mnoho kresťanov zostáva medzi Kalváriou a Turícami. Vysvetlím: na začiatku je Betlehem. Boh s nami, Boh prichádza medzi ľudí, Ježiš Kristus. Potom nastáva Kalvária, keď sa Boh obetuje za človeka. Na začiatku teda Boh s nami, potom Boh za nás a do tretice Turíce majú byť Boh v nás.

Augustín mal túto úlohu a plnil ju na našich životoch. Dostať Boha do vášho srdca. Nuž, pýtajme sa teda na to, či sa to podarilo. Nechcem glorifikovať človeka, on to nemal rád, ale pýtajte sa, či mu niečo nie ste dlžní. Nemôžete znovu pred Vlastimilom začínať odznovu. To je tabula rasa. My dospelí nie. Preto myslime na to, čo už sa stalo. A čo sa od nás očakáva. Či ako ste počuli dnes v druhom čítaní, vládne vo vašom živote smilstvo, nečistota, chlipnosť, modloslužba, čary, nepriateľstvá, sváry, žiarlivosť, hnev, zvady, rozbroje, rozkoly, závisť, opilstvo, hýrenie a podobné. Bolo aspoň niečo tento týždeň vo vašom živote? Hnevali ste sa na niekoho? Závideli ste niekomu? Posudzovali ste niekoho? Alebo bolo vo vašom živote len ovocie ducha? Láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť. Majme ducha svätého vo svojom srdci.

Máme tam Boha a nebojme sa ho prepustiť na tento svet. Buďme k sebe úprimní, ale aj zodpovední. Nezabúdajme na dielo, ktoré v nás duch boží má vykonať. A kľudne aj zvažujte a pripustite čo všetko už sa v Božom pláne udialo. A čo všetko ešte len má prísť.

Ostatná aktualizácia: utorok, 25. máj 2021, 15:36
You are here:   Home