Drahý Nebeský Otče! Zavŕšili sme tento liturgický rok. Nie účasťou na svätých omšiach, nie študovaním Tvojho slova, ale láskou a múdrosťou, ktorou si nás obohatil. Chceme vstúpiť do tohto sveta a všetkým hovoriť o jasnozrivosti a múdrosti Tvojej pravdy. O láske a dobrote milosti, ktorú prinášaš do života človeka, len aby sa Ti zveril do Tvojich Božích rúk.

Dobrotivý Bože, prosíme Ťa, upokoj našu myseľ, aby nehľadala nádej a múdrosť tohoto sveta, ale aby sme stíšení a v samote tichúčko prijímali dni očakávania príchodu Tvojho syna Ježiša Krista a jeho zvesti a blahoslavenstvá, ktoré prináša do života človeka. Aby sme tak rozpoznali pravú podstatu Božstva vo svojom srdci a našli pokoj, šťastie a lásku v Tvojich rukách a múdrosti Tvojho ducha.

Dobrotivý a drahý Bože, prosíme Ťa za našich drahých blízkych zosnulých, aby si ich prijal do svojho kráľovstva, aby si ich duši uľavil zo všetkých starostí z výčitiek a činov, ktorými sa previnili voči Tebe.

Odpusť im, prosíme, všetky previnenia a daj im pocítiť svoju blízkosť, aby už spoznali a prišli do domova v Tvojej blízkosti a tak našli večný pokoj pre svoje duše. Rovnako tak Ťa, Otče Nebeský, prosím i za zosnulé deti. Prosím, prijmi ich duše do svojho kráľovstva, ich pozostalým a všetkým blízkym daj úľavu od bolesti a daj im nádej istoty, že v Tvojom domove je miesto pre každú dušu.

Otče, počuli sme dnes, že si ochotný odpustiť i kvôli pár spravodlivým celému mestu. Prosíme Ťa, drahý Nebeský Otče, pamätaj takýmto spôsobom i na dni a roky nášho života, kedy často bývame zlovestní, zlostní, nespravodliví a vidíme a ubližujeme svojim blízkym a svojmu okoliu. Ale vždy nie z nedostatku lásky, ale len z istej absencie odhodlania sa v Tvoje meno, oddania sa Tvojej pravde a Tvojej duši, kedy silami svojho mozgu a svojich svalov zápasíme s tým, že nevyhnutnosť prítomnosti Boha v našom živote je taká veľká? Odpusť nám, prosíme, Pane, toto previnenie, všetky skúšky a činy falošnej hrdosti.

Bože, Ty nám svojou milosťou a láskavosťou vy svojou múdrosťou ponúkaš premenu a nový šat nového stvorenia. Prosíme Ťa, Otče, z úprimnosti svojho bratstva a sesterstva za našich drahých blízkych. Nech rozpoznávajú z našich tvárí a z našich slov, že sú tí, ktorých milujeme.

Naše duše prichádzajú do chrámu veľakrát utrápené a zmorené. V tejto chvíli každý z nás prináša ťažkosť svojho života. Počúvame veľa o tom, ako máme položiť tieto ťažkosti na Tvoju oltár. Ako si máme byť vedomí, že všetku starosť a každú bolesť nesieš s nami. My však častokrát v slabosti svojho ducha upadáme. Tak Ťa pokorne prosíme, posilňuj nás neustále. Buď v našej blízkosti a daj nám rozoznať Tvoju tvár. Aby sme tak hrdosťou, ale aj pravou skúsenosťou, reálnym cítením, dotykom, rozhovorom s Tebou i v Tvojej múdrosti a s pomocou Ducha svätého, ktorý vkladá slová do našich úst a do našich sŕdc s hrdosťou hlásali, že sme Božími synmi a dcérami svojho Otca.