Hodnotenie užívateľov:  / 0
StrašnýNajlepší 
Uverejnené: 27. február 2012 Napísal: Štefan Záhradník
Dátum uverejnenia Prečítané: 2000x
Vytlačiť

  Včera som si ešte neskoro večer dopisoval cez Skype s jedným svojím priateľom. Mnohé o čom sme sa bavili, sme samozrejme posudzovali cez optiku ľudí veriacich v Boha. Ani neviem, ako sme sa dostali k tomu, že som musel priznať svoj vlažný prístup k čítaniu, štúdiu či samovzdelávaniu vôbec. Objahoval som sa svojím obľúbeným klišé, že moja lenivosť ma núti dôverovať si viacej v prehlbovaní mojej zbožnosti než učenosti.

 

 

Správne, „odpovedal mi“, učenosť pomáha, ale nie je všetko a môže i škodiť! Ale kto ju má, mal by ju rozvíjať a využívať. K Ježišovi prišli pastieri a Traja mudrci. K Bohu prídu len ľudia jednoduchí, nekomplikovaní alebo veľmi múdri. Tam uponáhľaný, povrchný, komercionalizovaný, ale pritom na svoje výkony pyšný priemer nemá v aktuálnom živote šancu. Až keď prežije stav zvláštnej milosti, prípadne veľkej bolesti...

Pri hľadaní názorov a poučiek o pôste nájdete mnohokrát práve takéto kategórie. Spoznaný význam pôstu je pre jedných darom Božej milosti, spoznania všetkého, čo im pomáha žiť stále duchovnejšie. Je jedným z kameňov poznania na ich ceste hľadania Boha. Pre iných je pôst cirkevným prikázaním a preto sa ho snažia dodržiavať a to teraz myslím v prípade, že sa to deje s tými najčistejšími motívmi.

Naozaj môže byť veľa pravdy na tom, že cestu nájdu iba pastieri alebo potom mudrci. Samoľúby priemer, spokojný so svojím nastavením života, v našom modele reprezentuje všetko skazené a démonické s čím aj pôst bojuje.

Duch hnal Ježiša na púšť. Na púšti bol štyridsať dní a satan ho pokúšal. Bol medzi divou zverou a anjeli mu posluhovali.

Dobre sa, prosím, zamyslite nad tým, čo počujete. „Bol medzi divou zverou“, to znamená preč od vonkajšieho sveta a ostatných ľudí, a ďalej „anjeli mu posluhovali“. To by mohlo znamenať v pohodlí a so štedrosťou nebeského sveta. Mnoho ľudí kresťanom vytýka, že nevedia zmysel svojej viery interpretovať súčasnému človeku. Tak prečo konečne nezačať hľadať takéto cesty, hoci aj hneď teraz. Ako som vám naznačil na príklade dnešného úryvku z evanjelia, keď sa nanovo-nezaujate započúvame do jeho textu, naraz môžeme dostať úplne nový obraz. Možno pôst má byť vlastne únik od ostatných ľudí do samoty, preč od ich hriešneho vplyvu. A odriekanie si napríklad jedla? Veď je to Boží dar, dar pre nás. V ideálne zvládnutom pôste, ako ste počuli, máme dokonca dosiahnuť pohodlie pri ktorom nám posluhujú anjelské bytosti. Toto je, priatelia, možno správna ceta interpretácie Božieho slova pre súčasného, rozumného človeka, ktorý sa nedá zastrašovať starými cirkevnými bubákmi.

Tak teraz sa, sestry a bratia, pozerám na Vás a hľadám náznak dojmov, ktoré z mojich slov máte. Samozrejme dovolil som si tento nezmyselný a hlúpy výklad z jediného dôvodu.

Z dôvodu, že si myslím, že takto nejako vidí práve Ježiš Kristus, ako niekedy vo svojich životoch prekrúcame celé jeho posolstvo. Pred pár minútami prebrali moje ústa celoročnú úlohu mnohých televíznych programov, mnohých časopisov a boli možno zrkadlom mnohých úvah nášho svedomia. Pretože som nám predložil vysvetlenie, aké nám vyhovuje, aké sa predáva.

Kdekto dnes vlastní zaručený recept na to, ako treba správne prežiť život. Ako tráviť čas a ako sa zbavovať stresu a pocitu vnútornej nespokojnosti. Aký pôst, veď my dnes robíme koľko krát aj dvanásť hodín denne. A aj tak si nemôžem kúpiť auto alebo dom, aký by som chcel. Nie je to snáď dostatočné odriekanie? Oproti mnohým ľuďom okolo mňa ja žijem skromne, ako tá poľná ľalia.

To všetko je pravda. Ale aj keď pracujeme naozaj veľa a už vonkoncom si nemôžeme dovoliť vyplniť všetky svoje sny, aj tak je priestor na odriekanie, na pôst. Pravý pôst, pri ktorom sa vzdáme všetkého, čo rozptyľuje nášho ducha a zintenzívnime v našom konaní to, čo živí dušu.

Pôstna doba nás vyzýva, aby sme urobili v sebe poriadok. Naša ľudská prirodzenosť, teda telo i duša s jej schopnosťami, rozumom a vôľou, tvoria jednotu, pretože tvoria jeden celok. A kde sú dvaja, jeden musí byť vedúcim. Viesť však môže iba ten, kto je schopný, rozumný a má určité kvality. Tieto podmienky v človekovi spĺňa duša, lebo má k tomu danosti rozumu a vôle. Telo tieto danosti nemá. Ono so svojimi pudmi je slepé, a tak nemôže samo seba viesť. Našu ľudskú prirodzenosť môžeme prirovnať k rodine. Rodičia sú „dušou“ a deti sú „telom“. Deti ešte nie sú schopné viesť sami seba, nie sú schopné rozoznať určité životné situácie a s tým spojené nebezpečenstvá. Sú akoby „slepé“, a preto potrebujú rodičov, aby ich viedli. Ale často sa snažia vyšmyknúť spod vedenia rodičov, čo má v ich živote niekedy veľmi vážne následky.

Je teda klasický pôst, ako obdobie odriekania fyzického pohodlia, ako obdobie umŕtvovania potrieb tela, už nepoužiteľný pre súčasného človeka? Určite nie.

Niekde na internete som sa dočítal, ako neočakávane často sú vyhľadávané zo strany turistov dovolenky na púšti.  Čo týchto ľudí tiahne stráviť dovolenku na najnepohodlnejšom, najnehostinnejšom mieste? Prečo je to pre nich taký zážitok? Turistický sprievodca, ktorý vedie tieto výpravy púšťou, to vysvetloval: „Oni prežijú na púšti svoju katarziu.“ - Je to divné slovo v ústach človeka v cestovnej kancelárii. Teologický výraz katarzia označuje prežitie vnútornej očisty, vnútornej zmeny, duševnej obnovy. Práve to, k čomu nás na začiatku pôstu pozýva cirkev.

 Uprostred nekonečnej pustatiny tí ľudia prežívajú a pochopia, čo je a čo nie je pre život podstatné a dôležité. Zabudnú hrať si na Pána Dôležitého. Aj keď dnes vedie naprieč Saharou diaľnica, každú chvíľu je zasypaná pieskom. Aj keď sa nám zdá, že takúto cestu turista absolvuje v uvodzovkách v pohodlí auta, aj tak stále platí, že najbližší autoservis, najbližšia čerpačka alebo doktor sa ráta na stovky a tisíce kilometrov. Zdá sa teda, že aj pri všetkom čo máme dnes k dispozícii, púšť stále spĺňa účel, kvôli, ktorému ju ľudia vyhľadávali za čias Ježiša a vyhľadávajú ju doteraz.

V takejto samote sa za dva týždne naučia obmeziť svoje potreby na základné veci života. Poznajú, čo byť musí, aby človek žil - a čo byť nemusí. Púšť očisťuje človeka, učí ho sebapoznaniu. A učí ho hľadať Boha, základ života.

Je možno iróniou, že vyskúšať si takúto „asketickú“ dovolenku stojí paradoxne nemalé peniaze. Ale kto vie, tiež sme už neraz počuli, že púšte sa stále nenásytne rozširujú a ročne zakrývaju hektáre dovtedy zelených plôch. Možno je to dôsledok Božieho plánu, v ktorom Pán Boh vytvára overené podmienky pre všetkých, ktorí sa potrebujú obnoviť.

Nemáme síce k dispozícii púšť, ale máme povinnosť voči nášmu okoliu odovzdať mu dedičstvo sily pôstu. Tak aby sa v ňom všetci primkli k Bohu, lebo len tak budeme šťastní. Naše hory, môžu byť rovnako dobrým prostredím pre prežitie spomínanej katarzie ako púšť. Naším pôstnym poslaním nech teda nie sú len osobné odriekania ale aj túžba pomôcť okoliu tým, že nájdeme a odskúšame spôsoby, ako sa dá v našom prostredí a v našej dobe prežiť duchovná obnova človeka. Lebo len prosté odriekanie jedla nás môže usvedčiť z akejsi podobnosti s démonmi, ako sa to hovorí v poslednej vete duchovnej úvahy, ktorú vám na záver na povzbudenie prečítam.

„Keď sa postíš od jedál, duša moja, bez toho, aby si sa očisťovala od vášní, nadarmo sa raduješ zo zdržanlivosti, pretože ak sa tá nestane pre teba príležitosťou k polepšeniu, si v nenávisti u Boha ako klamárka a stávaš sa podobnou vierolomným démonom, ktorí nikdy nejedia.

„Keď sa postíš od jedál, duša moja, bez toho, aby si sa očisťovala od vášní, nadarmo sa raduješ zo zdržanlivosti, pretože ak sa tá nestane pre teba príležitosťou k polepšeniu, si v nenávisti u Boha ako klamárka a stávaš sa podobnou vierolomným démonom, ktorí tiež nikdy nejedia.

Autor:

Pasáže v mojom príhovore sa môžu v rôzne veľlkej miere zhodovať s prácami iných autorov. Začal som vpisovať zdroje až od istého času, pretože materiál pôvodne slúžili len na homiletické účely mojej farnosti. Ďakujem za porozumenie.

Ostatná aktualizácia: nedeľa, 08. apríl 2012, 06:49
You are here:   HomeStaršie ročníkyRočník 2012Recept na správne prežitý život