Hodnotenie užívateľov:  / 0
StrašnýNajlepší 
Uverejnené: 23. marec 2012 Napísal: Mgr. Mária Pauková
Dátum uverejnenia Prečítané: 2158x
Vytlačiť

Prichádza jar... Slnko začalo silnejšie svietiť a viac hriať. Vôkol nás sa začína všetko zelenať a pomaly už kvitnú i nejaké tie kvietky. A do takéhoto krásneho a pozitívneho postoja prírody prichádza výrub lesov. Že na čo? Na papier predsa... Veď je marec – čas daňových priznaní.

 V našom štáte sa  totiž musí každý  priznať k tomu, aký mal zisk a platiť dane. Na tom by nebolo nič nesprávne. Ale povedzme si úprimne. Koľkí z tých, ktorí by dane platiť mali, túto povinnosť voči štátu neplnia? A koľkí z tých, ktorí na spolu s prílohami asi tak 50-tich listoch, kde vypíšu sotva 6 strán - aj tie s nulami, priznávajú svoju nulu, len aby nedostali pokutu za to, že vďaka nim prežil jeden strom? Že existuje daňové priznanie podávané cez internet? Hádam každý sa nad tým pouškrnie – veď koľkým takto podané tlačivá neprešli? A tak rúbeme lesy ďalej a ďalej. Prosto tomuto systému hovoríme byrokracia.Dá sa tu nájsť niečo pozitívne? Niečo, z čoho by sme si mohli vziať hoci len malú perličku múdrosti do života? Dlho som nad tým rozmýšľala a nič ma nenapadalo. Ani teraz si ešte nie som istá tým, či je môj záver správny. Je totiž ešte stále čas pôstu – čas odriekania, čas prípravy na niečo krásne, vyššie ako náš obyčajný život plný naháňačiek a stresov.A tak sa dá na vyššie položené otázky odpovedať iróniou. Veď o nej sa stále tvrdí, že je korením života. Potom by sme mohli poznamenať, že vypĺňanie daňových a iných byrokratických priznaní spojených s výrubom lesov je vlastne len odriekanie si čerstvého vzduchu, ktorý sme z tých niekoľkých stromov mohli mať. Ale chýba mi tu ten pozitívny, vznešený význam  Veľkej noci.Tak teda z iného pohľadu.  Žijeme v spoločnosti, v systéme, ktorý nie je ani z ďaleka dokonalý. Veď ho tvoríme my – nedokonalí ľudia, a predsa platí, že výtvor  umelca sa podobá na svojho tvorcu. Odráža jeho myšlienky, postoje, životný štýl...  V prípade spoločenského zriadenia to samozrejme nemôže byť ináč.  Máme sa s tým zmieriť? Máme možnosti, ako ovplyvňovať vedenie štátu, v ktorom žijeme, či svoje každodenné okolie? No priznajme si, že sa dnes neoplatí byť infantilný. Zhora sa nám zmeniť spoločnosť nepodarí, pretože mocní hrajú s mocnými a osobne neverím tomu, že je tam hoci len jediný človek, ktorý by od začiatku do konca veril, žil, uplatňoval a rozširoval pravé morálne zásady. Tlak jeho okolia mu to minimálne neumožní.  Treba začať od seba. Od svojich domovov. Od svojich obcí, v ktorých žijeme a potom sa postupne prerodí nový spoločenský poriadok – taký ten ozajstný, ktorý dá slobodne dýchať každému človeku.  Aby k takémuto mohlo dôjsť, musíme sa všetci stať zodpovednými za svoje životy, životy svojich rodín, kmeňov... Musíme sa stať dobrými ľuďmi v plnom, význame týchto slov.

A možno i taká každoročná povinnosť, ako je podávanie daňových priznaní, nám umožní nazrieť do seba, svojho vnútra a reflektovať svoje doterajšie počínanie. Môžeme sa počas pôstu zamyslieť nad svojím postojom k okoliu a svetu, nad tým, ako riešime problémy – prázdnou kritikou či aj ručne stručne? Môžeme sa tak pripravovať na lepší život plný pozitívnych zmien, aké so sebou prináša napr. jar.  Zmenou svojho správania smerom k pozitívnemu, dobrému a hodnotnému životu umožníme prerod našej spoločnosti – jej zmŕtvychvstanie.

 

 

Ostatná aktualizácia: nedeľa, 15. apríl 2012, 16:36
You are here:   HomeStaršie ročníkyRočník 2012Polovica vyrúbaného lesa