Zmienka o Svätej Trojici ako ju chápe Nový zákon

V katechizme sme sa učili 6 hlavných právd, a ako prvé z nich znejú: „Boh je len jeden. V Bohu sú tri božské osoby: Otec, Syn a Duch Svätý“. Avšak francúzsky katolícky teológ C. Tresmontant hovorí, že kto nerozvádza tento výrok ďalej, tak zavádza ľudí, pretože podľa nášho súčasného myslenia by to znamenalo, že sa nejedná o jedného Boha, ale o troch.

Preto pozrime sa na túto problematiku hlbšie a erudovanejšie práve očami spomínaného francúzskeho teológa.

C. Tresmontant je významný katolícky filozof i teológ. Jeho kniha Základy teológie je považovaná za jednu z najlepších úvodov do teológie. Tresmontant ju napísal ako príručku pre stredoškolských študentov pripravujúcich sa na štúdium na vysoké školy.

Tému o Svätej Trojici je potrebné chápať v kontexte celej jeho knihy. Dúfam, že v tomto článku aspoň čiastočne vám pomôžeme jej porozumieť, resp. vzbudiť záujem si celú knihu preštudovať.

Tresmonstant v nej hovorí: Stvorenie sveta i prvých živých bytostí si vyžadovalo patričnú prípravu. A to isté platí aj pre zjavenie. Nie je totiž možné povedať čokoľvek komukoľvek a kedykoľvek.

Ani vtelenie nebolo možné v ľubovoľnom okamihu histórie vesmíru, histórie života, histórie vzniku človeka. Vtelenie bolo možné iba vtedy, keď už bolo ľudstvo pripravené prijať tento najvyšší dar nestvoreného Stvoriteľa. Príprava ľudstva na tento najvyšší dar sa uskutočnila v hebrejskom národe, ktorý bol na tento príchod, na túto návštevu, na toto nové stvorenie dlho pripravovaný a prispôsobovaný.

Informácia o tejto skutočnosti, ktorá je zaznamenaná v Novom zákone, vzišla od Ježiša. On je jej zdrojom a počiatkom. Znalosti o novom stvorení, ktoré Ježiš odovzdával, pochádzajú od Boha. Ježišovi učeníci prijali dve série informácii. Mali s ním takúto dvojakú skúsenosť:

1. Ježiš je človek ako oni
2. v Ježišovi pôsobil Boh.

Avšak už od prvých generácií sa prejavovali v otázke o Ježišovi aj takto:

1. Doketizmus – sa snažil zoslabiť plnú ľudskosť Krista. Podľa tohto smeru bol Ježiš človekom iba zdanlivo.
2. Druhý smer zasa zdôrazňoval iba ľudskosť Krista a považoval ho iba za výnimočného proroka, ktorý občas dostane od Boha informáciu, aby ju mohol odovzdať svojim bratom.

Cirkev oba tieto smery odmietla.

Pre vysvetlenie tejto krízy je nutné sa vrátiť k Jánovmu evanjeliu. Jánovo evanjeliu má iný štýl než tri synoptické evanjelia.

Autor štvrtého evanjelia Jóchánan bol veľmi pravdepodobne kóhen – člen vysokého kňazstva Šalamúnovho chrámu. Zaznamenal to, čo rabbi povedal a učinil, keď sa zdržoval v Jeruzaleme. Zaznamenal hlavne spory medzi rabbim a judskými teológmi. Totiž, keď rabbi učil na galilejskom vidieku, používal spôsob vyjadrovania mášál, grécky parabolé, analógie, porovnania. Avšak keď Ježiš učil a diskutoval v sále Šalamúnovho chrámu, učil a diskutoval hebrejsky, a jeho žiaci si robili poznámky taktiež v hebrejčine.

Autor textu zo štvrtého evanjelia: „Na počiatku bolo Slovo (Božie), to Slovo bolo u Boha, to Slovo bol Boh...“ (Jn 1, 1-4); „A slovo (Božie) sa stalo telom a prebývalo medzi nami...“ (Jn 1,14) – bol veľmi vzdelaným judským teológom, ktorý bol Ježišovým žiakom. Preto veľmi dobre poznal text nasledujúcej hebrejskej biblie: „Na počiatku stvoril Boh nebo a zem... A Boh povedal: Buď svetlo!... A Boh povedal: Buď pevnina!...“ (Gn).

Autor vedel, že na počiatku stvorenia bol akt Božieho slova, a že všetko bolo stvorené týmto aktom slova. A týmto aktom slova bol sám Boh, ktorý prehovoril.

Doktrína realizácie stvorenia prostredníctvom slova Božieho je nemenná v celej hebrejskej tradícii. Celé stvorenie je oznámenie správy. Všetko vo vesmíre a v prírode je myšlienka, všetko bolo myslené, všetko je dielom mysle, je tvorivá myšlienka, ktorá patrí ku stvoreniu, pretože stvorenie je jej dielom. I autor štvrtého evanjelia uvažoval práve takto, pretože takto uvažuje celá hebrejská tradícia.

Z toho vyplýva, že Slovo Božie je samotný Boh, ktorý sa vyjadruje v diele stvorenia, v diele zjavenia. A Duch Svätý je samotný Boh, ktorý sa odovzdáva duchu človeka. V hebrejskej biblii sa teda hovorí o Bohu, o Slove Božom, o Duchu Božom, ale títo traja nie sú traja bohovia. Boh je jediný (Dt 6,4).

Vtelenie, to je zjednotenie stvoreného človeka s nestvoreným Bohom. Existuje tu vzájomná imanencia medzi Ježišom a Bohom. To potvrdzuje i Ježišov výrok: „Otec (to znamená Boh) je vo mne a ja som v Otcovi“ (Jn 10,38).

Pokračovanie v budúcom čísle