Hodnotenie užívateľov:  / 0
StrašnýNajlepší 
Uverejnené: 27. február 2015 Napísal: Štefan Záhradník
Dátum uverejnenia Prečítané: 946x
Vytlačiť

Ak budeme hovoriť o tejto pasáži evanjelia sú niektoré veci, ktoré si musíme povedať o malomocných a malomocenstve. Termín "malomocenstvo" sa používa v Písme na popísanie celého radu ochorení kože, a to nielen Hanson choroby.

Ale jedna vec spája všetky stavy zlúčené pod týmto názvom: robia postihnutého človeka rituálne nečistým, a keď človek ochorie, stavia ho mimo hranice jeho rodiny, priateľov a práce, vlastne úplne mimo hranice spoločnosti. Byť malomocný znamenalo byť vyvrheľ, byť doslova nedotknuteľný, zo strachu, že sa prenesie choroba aj rituálna nečistota. Byť malomocný znamenalo byť na spodnej priečke spoločenského rebríčka, v skutočnosti ale ešte nižšie, než úplne dole. Vlastne mimo spoločenského rebríčka. Pohybovali sa v prachu pod spoločenským rebríčkom, v závislosti na súcite tých, ktorí ešte mali nejaké pochopenie pre najnutnejšie potreby pri udržaní ich života. Podľa zákonov v knihe Leviticus bolo požadované aby pôsobili ako druh akéhosi verejného znamenia svojho žalostného stavu. ...
Nemusím sa ani báť, že by som z malej znalosti preháňal ako zlé to bolo. Akékoľvek preháňanie v tomto prípade nie je možné. Bolo to tak zlé.
Povedzme si presnejšie ešte niektoré veci o tom, čo to je byť označený ako rituálne nečistý. Znamená to, že sa nemôžete zúčastniť na rituáloch komunity. Znamená to, že nemôžete ísť do chrámu sa modliť ale ani požiadať kňaza obetovať vaším menom. To znamená, že sa nemôžete zúčastniť ani na oslavách sviatkov ani dúfať, že sa očistíte od hriešneho správania. Ak ste malomocný, potom nemáte žiadny spôsob, ako sa podieľať na zmluvnom spoločenstve Božieho ľudu. Ak ste malomocný, váš vyvrženecký status presahuje hranice ľudí. Ste vyhnaný dokonca i z Božej prítomnosti.
A čo sa deje v príbehu evanjelia v tomto bode? Sme ešte stále na začiatku Markovho evanjelia, v prvej kapitole. Ježiš je novo pokrstený a skúšaný na púšti, jeho učeníci sa novo vyvolený, začína ich posolstvo dobrej zvesti o ktorom Ježiš káže, a začalo sa aj uzdravenie. Pár ľudí tu a tam bolo uzdravených, čo privádza davy ľudí pred Ježiša, hľadajú ho a dožadujú sa i svojho vlastného uzdravnia.
Čo presne ale Ježiš robí. V príbehu je akési pnutie, medzi slovami a činmi. Znovu a znovu počujeme Ježišovho učenie, učenie s mocou. Počujeme to z jeho vlastných úst, "Kajajte sa a verte evanjeliu." a "Poďme inde, aby som aj tam kázal, veď na to som prišiel." Keď Ježiš hovorí, keď zdôrazňuje, že sú dôležité slová ktoré im hovorí. Ale potom sú tu i zázraky. Vyháňanie démonov, liečenie z chorôb, asi po stovkách. Pre Ježiša, slovo a čin sú neoddeliteľne prepletené ... slovo presvedča ľudí o jeho autorite, skutky dávajú istotu o platnosti dohody. Je to tak, aj tak.
A teraz ... čo v tomto príbehu? Čo náš malomocný? Malomocný prichádza k Ježišovi a znovu, slová a činy sa stávajú významné. Malomocný prosí, je na kolenách. Jeho reč tela, jeho skutky, hovoria samé za seba. Keď hovorí, jeho slová potvrdzuju to čomu verí. Hovorí, jednoducho: „Ak chceš, môžeš ma očistiť."
Teraz, minútku ... potreboval by som aby som vedel urobiť jeden z tých dramatických zvukových efektov, keď sa ihla gramofónu škrípaním potiahne mimo platňu. Vari sme práve nečítali v knihe Levitikus, že správne slová ktoré mal malomocný povedať boli, "nečistý, nečistý"? Tento malomocný porušil zákon. Vo všetkom, priblížil sa k Ježišovi.
"Ak chceš, môžeš si ma očistiť." No, samozrejme, my vieme, čo si Ježiš vybral. Samozrejme, že Ježiš zvolil mužovo očistenie. Či nemá Boh vždy na naše modlitby za uzdravenie odpovedať kladne?
I tu je miesto, kde opäť zaznieva zvukový efekt škrípnutia ihly, tento príbeh, vignetka z Ježišovho života stará takmer 2000 rokov, prichádza do reality nášho života, je tu naša potreba uzdravenia. Ahá, tu je tá krutá pravda: Niekedy zažívame uzdravenie, a vzdávame Bohu slávu. A niekedy uzdravenie akoby neprichádza, a čudujeme sa prečo tomu tak je. Ak Ježiš má úžasnú silu a dar uzdravovania, prečo nemôžeme my všetci z neho ťažiť? Robí Boh selekciu v tom, kto bude uzdravený? Je uzdravenie akýsi lakmusový test našej dobroty?
Verím, že je v súlade so svedectvom Písma a skúsenosťou nás ľudí, že Boh chce dobré veci pre nás všetkých. Chce aby sme mali Život a mali ho hojnejšie. Ale, samozrejme, pravdou je, že nie každý z nás má túto skúsenosť, ... Boh ale chce to, čo je pre nás dobré. Ale to, čo je dobré pre nás môže byť pre naše vnímanie nepolapiteľné.
Existuje malý zoznam paradoxov o utrpení. Počúvaj, a zistite, či má pre vás zmysel.
Utrpenie nie je Božia túžba po nás, ani dar od Boha. Paradoxom je, že utrpenie prichádza v procese ktorému hovoríme život.
Utrpenie nie je dané preto, aby nás malo niečo naučiť. Paradoxom je, že sa môžeme učiť z utrpenia, a rásť.
Utrpenie nie je dané, aby nás malo potrestať. Paradoxom je, že utrpenie niekedy prichádza v dôsledku zlých rozhodnutí, ktoré robíme.
Utrpenie nie je dané aby naučilo ostatných niečo urobiť. Paradoxom je, že skrze utrpenie iných sa mnohý dozvedeli o viere, vytrvalosti, nádeji rovnako ako slabosti, boji, pokore.
Utrpenie nepríde, pretože niekoho viera je slabá. Paradoxom je, že naša viera môže byť posilnená cestou utrpenia.
Boh nie je závislý od ľudského utrpenia pre dosiahnutiu svojho cieľa. Paradoxom je, že niekedy, Božie zámery sú splnené skrze utrpenie.
Utrpenie nás môže niekedy zničiť. Paradoxom je, že môže pridať zmysel nášmu životu.
Utrpenie. Nie, Božia vôľa. Ale stále súčasťou Božieho sveta. To je miesto, kde musíme začať.
To, čo Ježiš urobil pre malomocného muža bol zázrak, skutočný zázrak, o tom nie je pochýb. Ale v Izraely bolo mnoho malomocnýchi, ale Ježiš len dotkol len tohto muža, a práve tohto muža očistil. Prečo len jeden? Prečo nie všetci? Odpoveď je možno zatiaľ i v tom, že to, čo Ježiš urobil pre tohto muža, je príkladom. Je to znamenie. Znamenie sú veci, ktoré ukazujú na niečo viac než seba. Je to príklad toho, čo Ježiš chce, aby dostali všetci.
Náš problém je, že máme tendenciu vidieť nič iné ako na čo ukazuje znamenie. Myslíme si, že toto znamenie je cieľ. Nedarí sa nám zistiť, na čo ukazuje.
Ježiš povedal malomocnému mužovi aby nikomu nič nepovedal, pretože vedel, že by ho naháňali len pre ďalšie znamenia. Čo je presne to, čo urobili. To, čo Ježiš urobil pre tohto muža nebola výzva prísť a nechať aby urobil zázrak aj pre nás. Bola to výzva, aby sme vložili všetky svoje nádeje a dôveru v Ježiša, ktorý bude robiť zase všetko nové

Ostatná aktualizácia: piatok, 27. február 2015, 11:11
You are here:   HomeStaršie ročníkyRočník 2015Malomocný