Hodnotenie užívateľov:  / 0
StrašnýNajlepší 
Uverejnené: 14. apríl 2016 Napísal: Mgr. Mária Pauková
Dátum uverejnenia Prečítané: 749x
Vytlačiť

Jeden večer sme sa s manželom rozprávali, čo nám deň priniesol, o práci, o deťoch a pod. Z času na čas sa stane, že sa porozprávame i o vnímaní sveta naším okolím a o vnímaní života všeobecne, filozoficky, duchovne... A vtedy mi povedal, ako sa jeden známy zamýšľal nad životom a vyriekol vetu: O čom je život? Je to len pomlčka na pomníku?

 

Celkom ma táto veta zaujala a hoci náš rozhovor je dávnejšieho dátumu, pamätám si tú vetu dodnes celkom jasne. Vyvstávajú mi v spojení s ňou otázky typu: Čo pre nás znamená život? Ako ho žijeme každý deň? Akú má pre nás hodnotu? Čím ho napĺňame? A ešte mnohé iné si ja i každý z nás môže položiť.

Ja by som sa teraz rada zamerala na jeho hodnotu a na jeho obsah.

Je zrejmé, že sa všetci snažíme žiť, ako vieme. Niektorí z nás sa snažia prežiť život plnohodnotne – venujú sa rozvoju svojej osobnosti, svojej rodine, svojmu okoliu, kamarátom, známym, občas i niekomu celkom cudziemu. Iní sa snažia aspoň prežiť. Každý podľa toho, ako sa cíti, aké okolnosti a okolie ho ovplyvňujú atď. No takáto definícia života, hoci nemusí byť zameraná len na vlastné ego, ale i na druhých, nestačí. Ja osobne vnímam takýto život len ako tú spomínanú pomlčku na pomníku.

Len ako teda dať tomu životu ten hlbší význam? Ako ho zapísať nezabudnuteľne do histórie Života ako takého?

Verím tomu, že ak si chceme odpovedať na túto otázku, mali by sme sa sústrediť na účel nášho bytia. Prečo tu vlastne každý z nás jednotlivcov je? Aké majú byť tie hodnoty a obsahy našich životov? Osobne si myslím, že každý človek túži po šťastí. Aj Vy i ja. Šťastie chceme pre seba, pre svoje deti, pre svoje rodiny, tí menej zahľadení len na seba želajú šťastie i druhým. Verím tomu, že túto túžbu po šťastí nám do sŕdc zasial ako malé semienko náš Nebeský Otec. Aby sme však mohli zažívať šťastie každý okamih svojho života, musíme pre to položiť určité podmienky, vytvoriť prostredie dobra vôkol nás. V Biblii je zaznamenané, že Boh po tom, čo ukončil každý deň tvorenie, videl, že je to dobré. Naznačuje to, že Boh si želal, aby jeho stvorenie bolo jeho partnerom v pozícii objektu stelesňujúcom dobro, a mohol sa z neho teda napokon radovať. Mohol prežívať radosť. Áno, tak tomu bolo na počiatku a tá črepinka z rozbitého obrazu šťastia a radosti v nás ostala v podobe túžby po tomto šťastí. Čo sa teda stalo, že tá pomlčka je len čiarkou, len túžbou a nie naplnením spomínanej túžby?

Každý z nás sa musí zamyslieť nad sebou, nad svojimi myšlienkami, skutkami... Verím, že nie je také ťažké nájsť príčinu toho sklamania, ktoré zažívame často každý deň a ktoré našu snahu po naplnení túžby maria. Ak však niekto tápe, vždy sú v okolí ľudia, ktorí mu môžu pomôcť, stať sa jeho guru. Potom už je len krok k tomu, aby sme mohli zmeniť seba, svoje okolie, náš svet...

Verím, že mnohí, ak nie všetci, nechceme, aby náš život bol len pomlčkou na pomníku ohraničený dátumom narodenia a dátumom úmrtia. Verím, že keď objavíme príčiny nešťastia, dokážeme nájsť aj ich riešenia. A verím, že vtedy, keď naše životy naplníme šťastím, z pomlčiek sa vytvorí nádherná maľba a melódia lásky a šťastia, ktoré budú žiariť nášmu okoliu. A túto pravú hodnotu nášho života dokážeme preniesť i ďalej – do duchovného sveta, ktorý sa nám po našom odchode z fyzického bytia otvorí.

Ostatná aktualizácia: štvrtok, 14. apríl 2016, 12:51
You are here:   HomeStaršie ročníkyRočník 2016Je život len pomlčka na pomníku?