Ročník 2010

Hodnotenie užívateľov:  / 1
StrašnýNajlepší 
Uverejnené: 19. máj 2010
Dátum uverejnenia Prečítané: 15339x
Vytlačiť

V Bratislave sa dňa 18.5.2010 uskutočnilo podujatie Homosexualita - mýty a skutočnosť ako  reakcia na prvý pochod homosexuálov v Bratislave.

Vystupujúci referenti vyjadrovali svoj postoj k dvom témam:

1.      prečo manželstvo môžu tvoriť iba muž a žena 

2.      nesúhlas s agresívnou ideológiou hnutia homosexuálov

Túto akciu organizovala Feredácia rodín za svetový mier.  Boli na ňu pozvaní rôzni odborníci, ktorí k tejto téme mali čo povedať. Medzi pozvanými bol aj náš arcibiskup Augustín Bačinský, exprezident Michal Kováč, Ján Čarnogurský (bývalý predseda vlády a minister spravodlivosti SR), ...

Referáty k spomínaným témam si vypočulo vyše 70 ľudí. Medzi nimi boli aj zástancovia homosexuálnych partnerstiev.

Náš arcibiskup vystúpil taktiež s príhovorom týkajúcim sa tejto problematiky, s výstižným názvom: Homosexuálne tsunami sa valí svetom.

Tento príspevok si môžete prečítať nižšie.

 

My, ktorí sme sa narodili a vyrastali v totalitnej spoločnosti protináboženskej ideológie, sme si vydýchli a tešili sa zmenám, ktoré priniesli náboženskú slobodu. Avšak nielen pozitíva priniesol nový spoločenský systém, ale i negatíva, ktoré nás doslova zaskočili.

Spomínam si, ako naša suseda – prokurátorka v Brne, kde som so svojou rodinou býval 15 rokov, nám tieto negatíva, hlavne, čo sa týkalo kriminality, okomentovala slovami: viete, za toho bývalého systému existovala jedna veľká mafia, ktorá bola pre nás čitateľná, no teraz po spoločenských zmenách vzniklo veľa mafií – i keď menších ako bola tá v totalite, ale zato neprehľadných, rafinovaných, s ktorými si nevieme dať rady.

My veriaci by sme to mohli vypovedať analogicky podľa knihy proroka Daniela, podľa jednej z jeho vízií: „Cap však veľmi vzrástol, a keď zmohutnel, veľký roh sa zlomil a miesto neho vyrástli štyri... (Dan 8,8). Áno, jeden veľký, mocný roh totalitného útlaku a prenasledovania sa zlomil, ale žiaľ, dnes pôsobia – i keď menšie – ale za to obrazne povedané štyri alebo možno i viac rohov. A jeden z nich je určite roh nemorálnosti, nemravnosti, ktorý ničí naše medziľudské vzťahy, ale hlavne manželstvá a rodiny.  

V Starom zákone je obraz človeka prezentovaný ako jedno bytie muža a ženy, s poukázaním na ich manželstvo. Lenže v dôsledku pádu človeka - prvých ľudí, prišla dekadencia i v oblasti manželského a rodinného života: mnohoženstvá, rozvody, ale i homosexualita.

V Starom zákone je homosexualita chápaná ako zvrátenosť a bola trestaná až smrťou. V Novom zákone apoštol Pavol v Liste Rimanom hovorí aj o príčine tohto hriechu: „Boží hnev z neba sa zjavuje proti každej bezbožnosti a neprávosti ľudí, ktorí neprávosťou prekážajú pravde. Je im predsa zjavné, čo možno o Bohu vedieť; Boh im to zjavil...“; no „slávu nesmrteľného Boha zamenili za podoby zobrazujúce smrteľného človeka, vtáky, štvornožce a plazy. Preto ich Boh vydal nečistote podľa žiadostí ich srdca; a tak hanobili svoje vlastné telá tí, čo Božiu pravdu zamenili za lož... Preto ich Boh vydal nehanebným náruživostiam. Ich ženy zamenili prirodzený styk za protiprirodzený. A podobne aj muži zanechali prirodzený styk so ženou a zahoreli žiadostivosťou jeden k druhému: muži s mužmi páchali nehanebnosť“ (Rim 1, 18-32).

Žiaľ, v súčasnosti i niektoré cirkvi prepadávajú tomuto negatívnemu trendu, ale vlastne to už nie sú cirkvi v pravom slova zmysle. Tiež vieme, že mnohé anomálie pod rúškom cirkvi existovali dokonca v čase prvotnej cirkvi, viď nikolaiti... A ja musím priznať, že takéto neblahé názory a praktiky existujú i v niektorých starokatolíckych cirkvách, od ktorých sa však naša Starokatolícka cirkev na Slovensku dištancovala.

Protagonisti starokatolíckej cirkvi Utrechtskej únie v jej počiatkoch presadzovali návrat k tej sviežej prvotnej cirkvi, k jej hodnotám, hlavne k trvalej hodnote manželstva a rodiny. Žiaľ, v súčasnosti Utrechtská únia nastúpila liberálnu cestu v tom negatívnom zmysle, v zmysle relativizmu.

Keď som sa v roku 2001 zúčastnil v Nemecku zasadania Medzinárodnej biskupskej konferencie Utrechtskej únie, prednášal tam i jeden emeritný profesor morálky rímskokatolíckej cirkvi na tému homosexualita, v zmysle jej akceptovania. U prítomných poľských biskupov to vyvolalo smiech. Zdá sa, že si ešte vôbec neuvedomovali, čo sa tým všetkým pripravuje. Na obhajobu prezentácie homosexuality však utrechtský starokatolícky arcibiskup nešťastne poznamenal: „Ale my v takej spoločnosti žijeme a spoločnosť to od nás požaduje, aby sme to tolerovali“.

Ale cirkev s takýmito postojmi, keď sa musí správať podľa objednávky štátu, či spoločnosti už prestáva byť dušou spoločnosti. Áno, vtedy sa ešte poľskí biskupi smiali tejto otázke, neskôr však v únii zostali i napriek tomu, že bola z nej vylúčená ich materská cirkev Poľská národná katolícka cirkev v USA a Kanade, ktorá s týmto trendom nesúhlasila, podobne ako naša Slovenská starokatolícka cirkev. Dnes žiaľ, už dokonca Švajčiarska (starokatolícka) cirkev sa chváli, že ako prvá cirkev vo Švajčiarsku schválila homosexuálne partnerstvá. Starokatolícka cirkev opustila platformu Utrechtskej únie a to aj za cenu, že jej hrozili určité sankcie a existenčné ohrozenie.

Svojho času predniesol veľký muž 20. storočia M. L. King tieto slová: "Až sa svet obzrie za 20. storočím, bude plakať. Nie preto, že bolo zaplavené krutosťou, ale preto, že dobrí ľudia mlčali."

Morálna skaza, ale i bezmocnosť vychádzajú na povrch. Čo je tak málo dobrých ľudí, že nepočuť ich hlas, alebo stále ešte mlčia? Áno, nikto z nás nie je bez hriechu, ale máme sa stále báť – ako za totalitného systému – že niekto použije našu tzv. „špinavú“ kartu?

Ako novokňaz som istému nemenovanému biskupovi položil otázku, prečo biskupi mlčali, resp. neprotestovali v prípade Charty 77, keď v Katolíckych novinách bola táto kauza falošne interpretovaná. Odpovedal mi úprimne – čo si na jednej strane vážim – „viete, hrozilo, že by proti nám vytiahli špinavé prádlo“. No na druhej strane takýto neustály strach pred nejakým odhalením, nás drží ako rukojemníkov a strana zla môže pokračovať v dobýjaní ďalších pozícií proti strane dobra na škodu nám všetkým.

Tým markantným škodením v dnešnej dobe je predovšetkým rozbíjanie rodín. A čo je na tom hrozné, je to programovaný proces. V dnešnej dobe sme svedkami masového rozbíjania manželstiev a rodín.

A preto naozaj už nie je na mieste, aby sa katolík izoloval od evanjelika, kresťan od žida, moslima, či veriaceho iného náboženského presvedčenia; tu je na mieste, aby sa všetci ľudia dobrej vôle, ktorí uznávajú hodnotu manželstva a rodiny spájali a hľadali fungujúci Boží model rodiny, rodiny ako základu spoločnosti a Božieho kráľovstva. V inom prípade podľa vzoru „divide et impera“ (rozdeľ a panuj) nám nepriateľ ľudského pokolenia privodí ešte väčšiu katastrofu aká bola v prípade Sodomy a Gomory.

Najlepším protestom a bojom proti rôznym zvrátenostiam je snaha o pravé, ozajstné manželstva a rodiny podľa Božej normy, podľa Božieho ideálu. Tak ako to uvádzajú vo svoje pozvánke i naši usporiadatelia tejto verejnej diskusie. Presadzovanie rôznych typov rodinného spolužitia je ale už výzvou a hodenou rukavicou: kto z koho. Tu už žiaľ, nepomáhajú diskusie, tolerancia, jednoducho vyhráva silnejší, či už zástanca pozitívnych, dobrých hodnôt alebo negatívnych, zlých hodnôt. Prichádza ku stretu dvoch proti sebe stojacích názorov, ktoré sa tiahnu dejinami ľudstva a v súčasnosti kulminujú na globálnej úrovni; tradične sa im hovorí boj dobra a zla. Žiadne kompromisy v tejto otázke nie sú možné. Strana – povedal by som Božej rodiny – chápe manželstvo ako spolunažívanie muža a ženy na základe požehnaného vzťahu Bohom, v čom je záruka jej šťastia, no strana druhá hovorí – citujem Júliusa Koleniča z iniciatívy Inakosť, že „právo na šťastný a dôstojný život máme aj my. Nemôžeme čakať, že nám naše práva niekto podaruje bez toho, aby sme sa o ne prihlásili. Nič nepríde samo“. Sú to závažné výpovede a ja si osobne myslím, že ten akýsi Armagedón sa odohrá práve v tejto najzákladnejšej životnej oblasti človeka či ľudstva: v oblasti manželstva a rodiny. Buď budú fungovať zdravé základné bunky spoločnosti, ktorými sú pravé, ozajstné, zdravé rodiny na základe zdravých, pravých, ozajstných manželstiev, alebo nebudú existovať žiadne vzťahy medzi ľuďmi. Verím však, že vyhrá strana ozajstnej, pravej Božej rodiny podľa Božieho ideálu. Tento ideál však je možné dosiahnuť iba v duchu lásky. 

Nemravnosť vedie ľudstvo po ceste skazy. Víťazstvo nad zlom sa dá ale dosiahnuť a to predovšetkým cez pokánie na spôsob Ninivčanov, ktoré im zvestoval prorok Jonáš. Áno, modlitba, pokánie a potom život v usporiadaných rodinách, ktoré sa musia zomknúť, prečistí spoločnosť a svet od kúkoľa, ktorý zasial nepriateľ ľudstva – satan.

Naším cieľom je Božie kráľovstvo a tým je usporiadaná spoločnosť, usporiadaný svet pozemský i ten duchovný (posmrtný). „Príď kráľovstvo tvoje ako v nebi, tak i na zemi“ sa modlíme v modlitbe, ktorú nás naučil náš Pán Ježiš Kristus. Čiže bude to spoločnosť usporiadaných rodín na princípe lásky, pokoja a spravodlivosti. A preto v takejto spoločnosti nemôže existovať nič, čo nenapĺňa túto Božiu normu, tento Boží ideál. V takejto spoločnosti, ako hovorí Písmo sväté, nemôžu mať miesto zvrátené vzťahy, medzi ktoré patrí i hriešny vzťah homosexuálov.

V Starom zákone, ako som už spomenul, sa homosexualita trestala smrťou. Podobne aj za iné previnenia voči morálke. Tak sa vtedajšia spoločnosť chránila proti úpadku, dekadencií. Keď sa však v čase hojnosti stala benevolentnejšou, prišiel zákonite trest a to pre celý národ.

V Novom zákone Pán Ježiš, napr. v kauze s cudzoložnicou postupuje milosrdnejšie v prípade previnenia. Hovorí: „Kto je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň“. Ale napokon žene hovorí: Neodsudzujem ťa, ale už viac nehreš!“ To nehreš!, je tu podstatné. Na to sa nesmie zabúdať. A preto v otázke manželstva jasne poukazuje na Boží pôvodný úmysel: „Boh stvoril človeka ako muža a ženu... A čo Boh spojil, človek nech nerozlučuje!“ O dovolených homosexuálnych vzťahoch tu nie je žiadna reč. Ba naopak, apoštol sv. Pavol v Prvom liste Korinťanom prízvukuje, že „ ... súložníci mužov... nebudú dedičmi Božieho kráľovstva“ (1 Kor 6, 9-10).

História magistra vitae. Poučme sa konečne z minulosti. Mnohí sociológovia hovoria, že vyspelé spoločnosti nemajú problém s akceptáciou homosexuálnych partnerstiev. Ale či práve takáto vyspelá spoločnosť v Sodome a Gomore, ktorá sa veľmi podobá tej dnešnej, hlavne západnej spoločnosti, neprišla v dôsledku týchto nerestí ku svojej skaze?

Nedajme sa oklamať, ale verme tomu, čo história veľakrát potvrdila, a hlavne, čo nám deklaruje náš milujúci Otec, Rodič ako záruka večného, trvalého šťastia.

 

Ďakujem vám za pozornosť.                                      

 

ThDr. Augustín Bačinský, arcibiskup SKC

 

Bratislava, 18.5.2010

 

Ostatná aktualizácia: nedeľa, 08. apríl 2012, 06:49
You are here:   HomeStaršie ročníkyRočník 2010Homosexuálne tsunami sa valí svetom