Glosa

Najnovšie video

Kto je práve pripojený

Práve tu je 33 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Posledné komentáre

Hodnotenie užívateľov:  / 0
StrašnýNajlepší 
Uverejnené: 16. august 2021 Napísal: Mgr. Mária Pauková Kategória: Ročník 2021
Prečítané: 102x
Vytlačiť

Stúpame na Kriváň – symbol Slovenska. Cesta je nádherná, v nižších polohách plná stromov, voňavého lesa, vyššie sú doslova pláne kosodreviny, po boku vidíme Krivánsku kopu, zopár pasúcich sa nedotknuteľných kamzíkov na dosah ruky a už len pláne kameňa. Občas strmé stúpanie, občas prameň čistej vody, kvety, tráva, mraky... Človek sa cíti ako v nebi a doslova v nebi je – veď sa prechádzame v oblakoch. Výstup je náročný. Len niekde je chodník z obrovských skál podobný schodom. Nachádzame miesta, ktoré tvoria len obrovské platne skál, kde sa cítime ako horolezci. Hľadáme štrbiny, kde vložíme svoje prsty a podoprieme aspoň sčasti rozochvené nohy. Strach, nádej, túžba dosiahnuť vrchol, to všetko je vôkol nás a dostáva sa nám pod kožu. Napriek ťažkostiam so štyrmi väčšími i menšími deťmi, so psom a prekonávaním vlastného strachu z výšok, napriek plaču a slzám v očiach sa dostávame na vrchol nášho štítu.


Sadáme si pod kríž. Sme tíško. Ticho je všade vôkol nás. Ticho je i v nás. Hoci je zima a my máme na sebe len mikiny, fúka chladný vietor, z výhľadu na okolitú krajinu nemáme pre obyčajného človeka túžiaceho po výnimočnosti svetskej krásy nič, pretože sedíme v mori bielučkých oblakov, v srdci máme radosť, vďačnosť a pokoj. Radosť z prekonaných ťažkostí, vďačnosť za náš rodný kraj a Božiu krásu nášho sveta a pokoj – pokoj, ktorý so sebou prináša pokora. Sme takí maličkí a predsa sme Božími deťmi. Sme takí drobnučkí v porovnaní s vesmírom a predsa smieme vstúpiť na vrchol vysokej hory a priblížiť sa nebu/Nebu. Smieme sa priblížiť k Božej Láske. Smieme sa s Božou Láskou zjednotiť. Som nesmierne vďačná a slzy, ktoré stekajú po mojich lícach, sú tento raz slzami šťastia. Vďaka Ti, Nebeský Rodič, za Tvoju Lásku, Pokoj a Krásu, ktorými napĺňaš naše srdcia a tento svet!
No poznáte tú otázku vašich detí: Už sme tam? Verte, neverte, moje vtedy ešte osemročné dieťa sa ma ju často pýtalo. Aj ja som si ju kládla z času na čas tiež. Počas cesty hore - stúpame, potíme sa, musíme prekonávať rôzne nástrahy i samých seba a chvíľami sa nám zdá, že vrchol – ten krivý špic, ktorý z Hybe nevyzerá až taký strašne vysoký, ako by si určite i Pacho Hybský zbojník pomyslel, je už na dosah ruky. No takmer vzápätí vidíme, že cieľ je ešte ďaleko. Akoby pred nami utekal. Tak to vidia v ťažkých okamihoch naše oči. Už sme tam? Pýtame sa na rázcestí i na vrcholčeku Malého Kriváňa. Nie, ešte treba s vypätím posledných síl pokračovať, ak chceme naozaj dosiahnuť svoj Kriváň.
V živote je to dosť podobné. Už sme tam? Nie, stále sme na ceste. Či skôr – áno, už sme TU. Sme TU a TU sa snažíme žiť naplno. TU sa snažíme zo všetkých síl plniť si svoje povinnosti voči Bohu a svetu. TU sme a náš cieľ je blízko. No máme na výber - môžeme si sadnúť na zadok a vzdať sa. Môžeme prestať stúpať do strmého kopca. Môžeme sa vzdať, keď prídu v živote ťažkosti. Môžeme sa otočiť a vrátiť sa naspäť do tepla útulnej chatky. Môžeme zabaliť svoj život a len ho prežiť. Môžeme to urobiť kedykoľvek počas svojej cesty – na túre i v živote. No aký budeme mať z toho pocit? Viete, čo som cítila po všetkých útrapách ja, keď som vyšla na Kriváň? Cítila som všetko obklopujúcu Božiu Lásku. A hoci by som ju cítila i inde, to, že som zašla doslova až za hranice svojich schopností, pretože sa mi na niektorých úsekoch cesty do písmena triasli kolená od strachu, to, že som spoločne s celou mojou rodinou naplnila cieľ svojej cesty, ktorý sme si vytýčili, to ma naplnilo spomínaným šťastím a pokorou.
Áno, bola som v každom okamihu TU. A tým, že som so zaťatými zubami a vierou, že prídeme do cieľa, pokračovala v ceste, to všetko v objatí Božej ochrany nás na vrchole Kriváňa nežne rodičovsky poláskalo. To všetko momentálne TU a splnenie si svojej zodpovednosti nám všetkým umožnilo pocítiť silný duchovný zážitok.
V živote je to rovnaké. Naše TU, náš prítomný okamih a splnenie si všetkého, čo na nás na ceste k Bohu dolieha, nás posúva bližšie k Nemu. Do Jeho Srdca. Do Božieho kráľovstva. Nemusíme sa báť. Na ceste totiž nie sme sami. Idú s nami naše rodiny, naši priatelia, celý svet – fyzický i duchovný. Môžeme sa tešiť z výhľadov, ktoré nás napĺňajú radosťou pri výstupe na našu horu života. Musíme sa prekonávať, keď máme strach o seba či o svoje okolie. No nevzdávajme sa.
Nepýtajme sa, čo je naším cieľom. Všetci to vieme. Je to bez akýchkoľvek debát šťastný Boží svet mieru a lásky. Tých pravých hodnôt, kde nemá žiadne miesto strach, sebectvo, nenávisť, povyšovanie sa, násilie ani zlo. Je to svet, po ktorom v srdci túžime všetci bez rozdielu. Vytrvajme na tejto ceste, či je niekedy nádherná a naše srdcia prekypujú vďačnosťou za krásu, ktorá nám bola dopriata. Vytrvajme na tejto ceste s vďačnosťou, hoci je niekedy ťažká a my máme pocit, že nám naše nohy a srdcia oťažievajú a už nevládzeme ani zdvihnúť zrak od prežitej bolesti.
Verím, že tento čas je koncom sveta. Je to čas, kedy sa zlý svet končí a rodí sa ten Boží. Ako by mi dali za pravdu ženy, ktoré rodili, ani pôrod nie je ľahký. No dieťa, ktoré sa narodí, je pokladom a šťastím pre každú matku naplnenú láskou k drobnému životu v očkách svojho dieťatka. Nový svet, Boží svet, ktorý prichádza, nie je na rozdiel od bábätka bezbranný, je to Boží svet a tento svet je svetom Dobra, ktoré pod svojou ochranou Lásky ovládne celý svet a šťastie, pokoj a mier budú vôkol nás i v nás už naveky. Tak poďme ďalej! Dvíhajme nohy, zodvihnime svoj zrak, buďme vďační, pokorní a odovzdaní Božej Láske! Pomôžme Dobru zvíťaziť v posledných a zároveň prvých dňoch Nebeského kráľovstva! Študujme a nasledujme Božie Slovo a tak budeme mať istotu, že naša cesta vedie do Božieho kráľovstva.

You are here:   HomeSKNRočník 2021Už sme tam?

Najčítanejšie staršie články

Načo je človek, keď nerobí svet lepším?

08.02.2011

Už dávno som nepočula slová, ktoré ako sa hovorí „chytia človeka za srdce“. Zdá sa, akoby už všetko bolo povedané a slová nám už nevravia nič. Až nedávno odznela táto otázka vo filme Kráľovstvo nebeské. V polospánku vnímajúc len útržky z filmu ma zrazu táto veta ce
Produktívna viera

29.05.2009

Teológovia dávajú Jánovi Krstiteľovi mnohé prívlastky, či označenia. Najviac ma však oslovil titul, ktorý mu udelil žurnalista Vittorio Messori-muž produktívnej viery. Veľa ľudí má totiž teologicky správnu vieru, len s jedinou, ale zato podstatnou chybičkou krásy-je neproduktí
Byť manželkou kňaza

30.01.2010

„A nenamýšľajte si, že môžete usmerňovať tok lásky, lebo, ak vás uzná za hodných, sama vám určí smer. Láska má len jedno želanie, aby sa naplnila.“ Ch. Džibrán 
Putovný pohár sv. Gorazda

13.07.2010

Deň pred sviatkom našich vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda 4.7.2010, sa na Cirkevnom dome konal Gorazdov deň. Na tento významný sviatok prijal pozvanie aj rakúsky biskup HansJorg Peters a administrátor Poľskej národnej katolíckej cirkvi ks. kanonik Tomasz Rybka,

O nás

Slovenské katolícke noviny - noviny súčasného katolíka. Ich hlavným cieľom je poukázať na myšlienky Starokatolíckej cirkvi, ale taktiež aj na spoločenské problémy, ktoré sa bezprostredne dotýkajú nás všetkých.
Písanie o náboženstve a viere neprináleží len kňazom, preto sú pre rôznorodosť zmýšľania autormi aj laici.
Elektronický dvojmesačník náboženských, spoločenských a teologických tém.

ISSN 1337-2238

Naši partneri