„Dajte cisárovi, čo je cisárovo, a Bohu, čo je Božie”

To je výrok, vďaka ktorému sa nielenže Ježišovovi podarilo vyhnúť priamej odpovedi na zákernú otázku zo strany farizejov, ale zároveň aj pripomenúť svojim nasledovníkom, že tak, ako majú pociťovať zodpovednosť voči Bohu, majú ju rovnako pociťovať aj vo vzťahu k okolitým ľuďom, komunite a spoločnosti, v ktorej žijú.

Zúčastniť sa volieb je zrejme tiež jedným z dôležitých krokov k napĺňaniu tohto príkazu, pretože tým dávam najavo, že voči tomu, čo sa okolo mňa deje sa nestaviam pasívne a rezignovane, ale beriem svoj diel zodpovednosti pevne do svojich rúk. No na druhej úplne chápem aj tých, ktorí sa volieb zúčastniť nechcú, pretože tí politici, čo hlásajú slušnosť, miernosť a skutočnú toleranciu, sú štatisticky tak bezvýznamní, že nikoho ani nezaujímajú a tak šancu majú len tí najhlučnejší, najukričanejší, tí s najostrejšími lakťami, ktorí sa neváhajú presadiť aj za cenu nerešpektovania ani tých najelementárnejších zásad slušnosti.

K tomuto si dovolím len jedinú poznámku. Ja osobne voliť pôjdem, a to aj napriek tomu, že v žiaden zázračný obrat v našej spoločnosti neverím. Chýba politikom slušnosť, ľudskosť a spravodlivosť? Nuž vedzte, že sú presne takí, akých ich chceme mať my. Sú len verným zrkadlom toho, čo je v nás a v čo skutočne veríme. Veď predsa každý šikovný politik, ak chce byť úspešný, bude robiť len to, čo od neho očakáva jeho potencionálny volič. A tak vo vzťahu k voľbám sme nútení si uvedomiť, ako málo veríme v slušnosť, miernosť, toleranciu a ochotu odpúšťať a koľko biedneho priestoru týmto hodnotám poskytujeme v našich životoch.

Neverím teda, že sa v našej spoločnosti udeje zázrak, jedine ak v nás, ktorí sme uverili Slovu Ježiša Krista, sa niečo pohne a my konečne pevne a odhodlne vykročíme tým smerom, kam sme už dávno Ježišom volaní.