V mesiaci júl 2021 Starokatolícka cirkev na Slovensku a Rytiersky rád sv. Gorazda zrealizovali každoročné letné aktivity. Tento rok boli turnusy rozdelené podľa vekových skupín na štyri akcie a zúčastnilo sa ich vyše 60 detí. 

V týchto dňoch snáď neexistuje ani jeden človek žijúci v kultúrne i bratsky spriaznených krajinách Čiech a Slovenska, ktorým by neotriasla strašná živelná pohroma, ktorá v našom regióne nemá obdoby - pretože tornádo v tejto ničivej podobe vlastne nepoznáme - a ktorá si vyžiadala ľudsky ťažko vyčísliteľné straty na majetku, zdraví, no najmä na životoch ľudí. Ja tiež nie som výnimkou a táto udalosť sa ma hlboko dotkla a určite nie som sám, nad kým ako Damoklov meč visia otázky, na ktoré človek nikdy nenájde odpoveď „Prečo?“ a „Aký to má význam?“.

Niekedy prídu chvíle, kedy je nám ťažko. Niekedy prídu chvíle, keď stojíme pred ťažkou životnou skúškou. Niekedy príde obyčajný deň a s ním kopa obyčajných starostí. A my sa pýtame sami seba či druhých: Ako sa ti darí?
Raz som takúto otázku položila svojej priateľke. Odpovedala mi celkom nezvyčajne, no v tej situácii, v ktorej som bola – pred svojou životnou skúškou – celkom jedinečne nevedomky slovami otca Augustína:
Mám sa dobre, veľmi dobre. Pán je môj Pastier, nič mi nechýba...

Počúvať ticho. Žiť v tichu.
Byť prázdnou nádobou. Zanechať všetky myšlienky v diaľke za sebou.
Hľadať pokoj.
Zbaviť sa všetkého, čo ma zaťažuje a upriamiť celé svoje ja na Boha.
Zjednotiť sa s Bohom...
Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha. Túžba hľadieť do tváre Boha ma sprevádza od detstva. Cítiť Jeho Lásku, Pokoj, Mier i Múdrosť ako hrejivé svetlo na ceste životom, ako osviežujúci vánok v každom dni tu i na druhom svete... Je krásne zjednotiť sa s Ním...
Aká je však cesta do Srdca Boha v chaose, ktorý je vôkol mňa?

Na začiatok by som sa s otázkou obrátil na nejakého gurmána podobného mne samému. Taká malá Veronička, to mám od začiatku zafixované, rozumie dobrému jedlu. Tak sa jej pýtam „Veronika, čo by sa stalo, ak by sme si dali taký segedínsky guláš a namiesto knedle k tomu vyprážaný syr, zapili by sme to jahodovým acidkom a ako dezert by sme si dali puding, banánový, kde by namiesto piškót bola klobáska?"

„...Boh vložil do ľudského srdca túžbu po večnosti. Ako inštinkt sťahovavých vtákov nás táto túžba nasmeruje domov...." John Burke
Večnosť, ktorej pečať nesie naše ľudské srdce, spôsobuje, že všetci túžime po niečom, čo však nedokážeme pomenovať ani pochopiť... Žiadny ľudský zážitok nás neuspokojuje a my hľadáme ďalej... Na pozadí každodenných udalostí, ktorých význam a zmysel nám v danej chvíli uniká, pokračuje naša cesta...