Drahí veriaci,

Ráno 24. 2. 2022 som sa zobudil do nového a strašného sveta. Vlastne, chcel som sa zobudiť ešte raz, dúfajúc, že je to ten najhroznejší sen, aký sa mi doposiaľ sníval, ale nešlo to. Musel som si postupne uvedomiť, že toto je skutočná realita a z nej už ujsť nemožno. Niet väčšieho zla, ako je vojna, kde sa beztrestne zabíjajú tí najnevinnejší a mnohokrát aj najbezbrannejší. Je preto mojou povinnosťou jasne dať najavo, že namieriť smrtiacu zbraň na akéhokoľvek človeka je ťažký zločin, ktorý nemožno ospravedlniť žiadnym „vyšším" záujmom.

Free guy. Už vie, čo budú deti pozerať na letných aktivitách v čase určenom na oddych. Videli ste niekedy tento film? Nie, nejdem naň robiť recenziu ani mu tu maľovať reklamu. Než som sa v ňom našla a za asistencie svojho syna pochopila, o čo ide, prešla takmer polovica času. Na tom ale nezáleží, pretože ma aj tak ohromne oslovil.
Fakt hlavná myšlienka, ktorá ma zaujala, stála za to a rada by som sa podelila s vami o jej hĺbku. Vo filme sa prelínajú akoby dve dejové línie. Tá pre mňa podstatnejšia sa odohrávala v počítačovej hre. Ľudia v nej zabíjali, kradli a lúpili. Postavy „na pozadí" toto všetko len trpeli. Nijako sa nevzpierali. Každé ráno vstali, najedli sa, šli do práce, zomreli. Ďalší deň zas to isté. Jeden chlapík mal už pre istotu na stálo zodvihnuté ruky na znamenie, že sa pri prepade vzdáva. V tom však Chlapík zmení svoje myslenie. Začne túžiť po inom živote. Získa okuliare a vidí iný svet, ako ten, čo videl bežne svojim zrakom. A nakoniec inšpiruje aj svoje okolie k tomu, aby sa vzopreli a napriek obrovskému riziku nenávratnej straty vlastného života sa rozhodnú zmeniť svoj svet. Postavili sa násiliu a zlu, ktoré v ich svete vládlo.
A záver? Na záver dvaja priatelia kráčajú po ulici v novom svete a druhý sa pýta prvého: „Čo budeme robiť? Nie je tu banka, kde sme pracovali." V tom prvý bezprostredne odpovie – a to musím napísať v češtine, aby som zachovala ten správny ráz pre mňa originálu: "Co se nám zlíbí."

Každý z nás vidí črepinku z Božej pravdy. V každom z nás je totiž ukrytý „kúsok" Boha, ktorý sa cez nás, v našom čistom srdci chce naplno prejaviť. Preto sa nedá povedať, že „Ja mám pravdu a ty nie." Alebo: „Tá moja pravda je plnšia ako tvoja." Iba Boh je Pravda. On je Cesta a Láska. To, že sa prejavuje v každom z nás, nás činí jedinečnými a nenahraditeľnými. Ale tým aj toho druhého - tak ako aj nás.
Zjednoťme sa preto s Bohom. Zjednoťme sa s Jeho Pravdou a Láskou. Každý sám ako jednotlivec. Naplno. Nedovoľme Zlu, Satanovi, aby v našom srdci zaujal čo i len také miestečko, ako je zrnko prachu veľké, ktoré potom pohľad na všetko skresľuje a ničí. Ak vyčistíme svoje srdce, upokojíme svoju myseľ, budeme ako hladina nádherného jazera odzrkadľovať nebeskú šíravu. Budeme vidieť v sebe i v druhých obraz Boha. A potom – potom budeme môcť vytvoriť krásne, čisté a verné manželstvá, požehnané rodiny a dokonalý svet.

Nie vždy sú odpovede na naše modlitby také, aké máme očakávania. Túžila som po výnimočnej odpovedi a dostala som obraz, ktorý vidím okolo seba každý deň. Len som ho pochopila celkom ináč ako doteraz...
„Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria." Mt 7,7-8 Stačí len prijať odpoveď takú, aká príde.
„Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha." Mt 5,8
Túžba vidieť tvár Boha, zjednotiť sa s Ním, to bolo vždy niečím, po čom som vedome i podvedome túžila. Preto som sa rozhodla prosiť a úprimne sa snažiť, aby sa tak v mojom živote stalo. A úprimne, čakala som niečo extra výnimočné. No poznáte to – prídu starosti, povinnosti a všetko sa akosi natiahne. Alebo možno aj nie. Vždy deťom hovorím, že čo je naozaj hodnotné, to sa dosahuje ťažšie. Treba viac úsilia, námahy, času. Čakala som teda, modlila sa, hľadala...
Až raz...
Raz večer som si sadla, aby som sa po celom hektickom dni a vlastne dlhšie trvajúcom období zhonu stíšila. Mala som naozaj dosť. V duchu som sa pýtala, kedy konečne príde ten zázrak a ja uvidím Jeho? A práve vtedy prišiel...
Videla som strach v jednaní učiteľky, premáhanie sa pri učení v očiach synčeka, túžbu po láske a pomoci v srdci milovaného...
Videla som zasnežené hory, nebo plné žiariacich hviezd, priateľské oči verného psa, počula som smiech detí, pocítila objatie partnera...
V každom z nás je Boh. V každom človeku vidím Jeho tvár. V každom Ním stvorenom bytí vidím časť Jeho srdca ako skladačku nádhernej obrovskej mozaiky. No nie je len šťastný ani slobodný, ako si možno myslíme, či skôr málokedy je. Je smutný, frustrovaný, bezmocný, opustený, uväznený v nás samých. Nesedí na slávnom tróne, ale buď je šťastný, alebo trpí v srdci každého z nás. V mojom, i v tvojom.

„Okolo vynálezcov nových hodnôt točí sa svet: - neviditeľne a ticho sa točí. Ale okolo hercov točí sa ľud a sláva."
F. W. Nietsche. Tak vravel Zarathustra
„Tichá noc, svätá noc ...", to sú úvodné slová asi najznámejšej vianočnej piesne. Nie je však zvláštne pokojnou nocou nazývať sviatok viažuci sa k biblickým udalostiam, ktoré môžeme vnímať všelijako, len nie ako pokojné a tiché: náročný pôrod niekde v maštali, útek do Egypta, vraždenie nevinných detí ... ? Nuž za dramatických okolností vošla Božia pravda na tento svet, avšak čo je podstatnejšie, zostala skrytá a nepovšimnutá pre tých, ktorý na ňu mali byť pripravení a očakávať ju.

Pripravili darček ľuďom, ktorých vôbec nepoznajú... Pripravili darček pre blízkych, ktorých ľúbia... Dostali darčeky...
A kto obdaruje Boha? Kto obdaruje Toho, vďaka ktorému máme všetko – svojich blízkych, rodiny, rodičov, manželov – manželky, deti, vnúčatá, prírodu, vesmír... život?
Priam nekonečnú večnosť Nebeský Rodič trpí pri pohľade na svoje milované deti, na ľudstvo, ktoré sa zmieta v bolestiach, utrpení, zlobe, hneve, hriechu. Len krátko sa tešil z narodenia človiečikov na začiatku ich stvorenia. A potom všetko padlo a On ostal sám s túžbou po opätovnom objatí svojich najbližších. Jeho náručie bolo tisícky rokov prázdne. Jeho oči vyplakali more sĺz.
No nevzdal sa. Jedného dňa poslal na tento svet pre Svoje stratené deti Svoje Slovo. Skrze Mesiáša prehovoril k blúdiacim o našom spoločnom domove. Daroval nám Svoje Srdce plné Lásky. Daroval nám Svoj Život. Daroval nám Seba.