Kto sleduje správy v televízii, v rádiu či na internete, môže ľahko prepadnúť niektorému zo strachov, ktoré sa z týchto médií šíria ako mor.

Je potom jednoduché zabudnúť na to, prečo sme na tomto svete. Otec Augustín hovorieval: „Každý prichádza na svet so svojím vlastným poslaním. A to treba poznať a naplniť.“ Je to len našich 5% zodpovednosti, ktorú máme. Zvyšok má na starosti Boh. To, že sa ráno zobudíme, to, že sa Zem točí okolo svojej osi na svojej dráhe, to, že svieti Slnko, to, že mi v žilách prúdi krv a bije srdce... To všetko je Božie úsilie, aby som ja mohla - mohol začať nový deň, v ktorom sa budem snažiť naplniť svoju vlastnú zodpovednosť.

Na začiatku leta som bol na dovolenke v Jordánsku a jeden z fakultatívnych výletov bol do Jeruzalema. Bol to len krátky výlet. Tri - štyri hodinky sme mohli pobudnúť v Jeruzaleme. Niektorí ste tam už možno boli a mohli by sme sa dlho baviť o tom, aký ste z toho mali pocit. Ja som nešiel do Jeruzalema s nejakými pochybnosťami. Nečakal som nejaké znamenie viery, kvôli tomu, že o niečom pochybujem, ale skôr s náznakom zvedavosti a možno aj trocha strachu. Zvedavosti o tom, aký Jeruzalem bude, aký bude mať na mňa dojem. A strachu z toho, lebo som sa bál, či tam naozaj nepocítim Božiu prítomnosť, alebo čokoľvek duchovné, či mystické viac, ako napríklad tu, s vami. Naozaj treba priznať, že sú miesta, ktoré treba navštíviť a nasať z nich duchovnú silu, povzbudenie. Ale Boh je naozaj všade prítomný... V každom srdci a na každom mieste. A tak nikto nie ukrivdený, ak sa na takéto historické, či sväté miesta nedostane - či už z nedostatku financií, alebo zdravia.

„Mami, akou známou osobnosťou by si chcela byť, keby si si mohla vybrať?" jedného dňa sa ma opýtal môj deväťročný synček. Neváhala som a povedala som mu:
„Samou sebou. Tvojou mamou, ockovou manželkou, dcérou svojich rodičov, sestrou svojich sestier... Som vďačná za každý okamih môjho života – radostný i ten ťažký.
Každý z nás je totiž dôležitý tam, kde je. Sme ako kúsky mozaiky. Obraz, ktorý Nebeský Rodič skladá z osobnosti každého jedného z nás na tejto zemi i v duchovnom svete, by nebol úplný, keby niekto z nás vypadol. Presne ako farebná kocka z obrazu mozaiky."

Nasledujúci článok môže byť pre niekoho možno provokačný, no je potrebné sa zamyslieť nad touto problematikou. Nie len povrchne, ale skutočne ísť do hĺbky veci.

Prinášame Vám päť rozprávok nielen pre deti na tému rôznych tradičných remesiel napísaných ku príležitosti Letných aktivít 2022 Remeslo má zlaté dno.

Hrnčiarstvo – vnútorná krása

Bol raz jeden muž. Bol to taký mamľas. Nič nevedel. Nič ho nebavilo. Nič sa mu nechcelo. Chcel len ležať na posteli pod perinou, užívať si deň so zatvorenými očami, občas sa najesť, aby mu muzikanti v bruchu nevyhrávali, občas si dať niečo lahodné na pitie, občas sa otočiť z boka na bok. No skrátka nerobil a nechcel robiť nič.
Jeho rodičia z neho boli poriadne nešťastní. Keď bol maličkým chlapčekom, hrával sa s ostatnými deťmi, tešil sa zo slniečka i z dažďa, behal, skákal, pomáhal doma, stále sa smial. No jedného dňa... Nevstal z postele a ostal z neho Mamľas. Každý sa ho pýtal: „Prečo?" Pýtala sa mama, pýtal sa otec, pýtali sa jeho kamaráti, učitelia... A viete, čo odpovedal? ...
„Mne sa nechce. Mňa nebaví sa hrať. Mňa nebaví sa učiť. A to zas Musím?"
A tak plynul čas a z maličkého chlapčeka sa stal školák, potom dospievajúci chalan a nakoniec mladý muž. Muž v posteli.

Narodilo sa malé dieťatko. Je krásne, voňavé. Je to chlapček. Rodičia ho zahŕňajú láskou od prvého okamihu, kedy vstúpil do ich života.
Z bábätka postupne vyrastá chlapec. Objavuje svet, je vnímavý, všetko chce vyskúšať. Skúša, ako sa zatĺkajú klince kladivom. Ako pílka píli drevo. Rozoberá malé rádio a opäť ho skladá....
Po rokoch z neho vyrastá mladý muž. Hrá futbal, chodí do školy, má kamarátov.
Jedného dňa stretáva svoju budúcu manželku. S otvorenými srdcami jeden pre druhého uzatvárajú manželstvo a tešia sa, že sa z nich po deviatich mesiacoch príprav stanú rodičia.
A tak na svet do tohto manželstva prichádza neskutočne vzácny dar - dieťatko. Malý človiečik. Z manželov sa stávajú rodičia. Z muža otec, zo ženy matka...
Otec otvára svoje srdce novému rozmeru lásky.