Dnes začnem možno tak trošku netradične. Začnem popisovať jedno ochorenie. Nebude to ľahké, lebo tu máme skutočného doktora, ale pre ilustráciu možno moje vykreslenie bude stačiť. Chcem vám trošku priblížiť sklerózu multiplex. Je to vraj autoimunitné ochorenie, to znamená, že sám organizmus si ho spôsobuje, laicky povedané, a napáda centrálnu nervovú sústavu. Dochádza tam okrem iného na konci ako keby k nejakému stvrdnutiu nervových vlákien, potom vnemy a podnety sa neprenášajú správne. Môže sa to začať pocitom obyčajnej únavy, nejakými náznakmi poruchy, poruchami reči, môže t o byť sprevádzané tým, že začnete nejako trochu zle vidieť, môžete strácať rovnováhu, v tých najhorších prípadoch môžete skončiť na invalidnom vozíku.

Komunizmus, socializmus, demokracia, fašizmus... Ktorý politický systém je ten najlepší? Ktorý je správny? Verte, neverte, žiaden, ak je jeho stredom a nosným bodom človek a jeho ego.

Každé ráno, keď máme ešte oči zatvorené a len precitáme zo spánku, našou prvou myšlienkou by mala byť vďačnosť. Vďaka Nebeskému Rodičovi za dar života v tomto fyzickom svete. A ak sa nezobudíme v posteli, ale nad ňou? Vďaka za život v duchovnom svete. Zjednocujme sa s Bohom každučký okamih svojho života. Ďakujme mu za všetko, čoho sa nám dostáva – za radosti i za ťažkosti – tak sa s Ním môžeme zjednotiť. Pýtajme sa Ho, ako máme naplno žiť daný okamih; ako sa máme rozhodnúť v tej ktorej situácii sme. Postavme Boha na prvé miesto vo svojom dni i noci. Nie seba. Nie svet. Nie egoizmus. Prvý je Nebeský Rodič. Pozerajme sa na svet Jeho očami. Hľadajme Jeho kráľovstvo a ostatné sa nám pridá.

Niekedy je to také ťažké... Je ľahké byť pokorný v časoch, kedy sa mi darí a nič ma netrápi. No príde deň, keď mám na krku ťažkosti. Keď sa trápim, plačem, keď je všetko z môjho pohľadu zlé. Vtedy je opäť mojou výzvou vďačnosť a k tomu pevný postoj na Božej strane.

Nemajme strach, hoci nás ohrozuje satanský svet. Prečo rovno „satanský"? Nie je to pritvrdé slovo? Veď minimálne u nás na Slovensku sa žije tak dobre. Nie je tu vojna. Nie je tu hladomor. Nie je tu... Buďme ale k Bohu spravodliví. Keď je vôkol nás strach, je to nástroj Satana. Keď je vôkol nás sebectvo, je to výsledok práce Satana. Keď vidíme a cítime zlo, je to prejav koho?

Bojíme sa o život svoj alebo svojich drahých? Ak sa oň bojíme, bojme sa o ten duchovný. Žime čistý život teraz. Žime ho tu, kde sme. No ak sme zjednotení s Bohom, prečo máme vlastne mať akýkoľvek strach?

Prosím, neverme strachu – Satanovi, že prvé je zdravie a ostatné sa nám pridá. Nie, pretože prvý je Boh a Jeho vôľa a ostatné sa nám pridá. Nám, našim blízkym, celému svetu. Sme Jeho deti a nechce, aby sme trpeli – či už strachom, vojnami, biedou, chorobami. On je predsa Láska, Šťastie, Pokoj, Zdravie... Tak prečo mať na prvom mieste čokoľvek iné, ako dobro Toho, ktorý nás nekonečne miluje?

Rozhovor s nebom niekedy prebehne hlboko v našom vnútri - a nás sa zrazu zmocní pocit, že máme prístup k vyššej pravde a jasne vidíme na svoju cestu životom. Inokedy sú to  slovenia neba skrze skutočnosti, ktoré prežívame, skrze stretnutie s ľuďmi, ktorí sa zrazu objavia v našich životoch a my pocítime príchuť večnosti v okamihu dotyku blízkych duší...
No sú aj chvíle, keď sa k nám snaží Boh priblížiť a my sa rozbehneme opačným smerom...