„Neplač, lebo ti na to dám dôvod!“, „Dejú sa aj horšie veci“, „Niekto tam vo svete je na tom horšie ako ty, tak sa vzchop!“

Niet viery bez modlitby a niet skutočnej a úprimnej modlitby, ak chýba viera. Typický začarovaný kruh. Takže, kde začať? Snáď len tam, kde začal Ježiš, keď ho učeníci poprosili, aby ich naučil modliť sa – „Otče náš". Je predsa viera náročným a zložitým aktom? Je výsledkom nejakej sofistikovanej techniky určenej len pre vyvolených a osvietených? Nie, je to ten najbežnejší a najľudskejší prejav dôvery voči niekomu, kto mi so srdcom na dlani ponúka celý svoj život. A modlitba? Len nepatrná odpoveď na Slovo lásky, ktoré ma sprevádza každou chvíľou života už od môjho narodenia.

Keby som vám len mohol povedať, ako veľmi vás mám rád,
Nepochopili by ste to, neprecítili by ste to tak ako ja zakaždým, keď vás vidím sa smiať či plakať.
Nie, nie je to vaša chyba a nie je čas na trápenie sa nad tým.
Veď prečo aj? Prečo žiť v smútku a sebatrýznení za to, čo vás neposúva vpred?
Prečo sa neustále pozeráte na svoje chyby a utvrdzujete sa v nich, že ste slabí a nevládzete to zmeniť?
Prečo cítite potrebu neustáleho pripomínania si zlého, čo vás v živote postihlo?
Obviňujete sa, pýtate rozhrešenie a nevidíte, že som vám už dávno odpustil?
Ako sa na vás môžem hnevať, keď vidím ako veľmi túžite byť šťastní?
Nie, nesúdim vás. Nevidím dôvod usvedčovať vás za činy, o ktorých aj tak viete.
Môj plač a bôľ je skrytý vo vašich každodenných problémoch.
Nie, nie som tam, aby som vás karhal. Stojím pri vás, aby som vám dával chuť žiť.

Čo je to svedomie a aký je jeho význam? Klasická otázka niektorých detí, keď prídu na hodinu náboženstva. Odpoveď sa zdá byť vždy jednoduchá, ale čo nám ukazuje život?
Svedomie je ako zem, ktorú keď silno udupeš, nič z nej nevyrastie. Ani tá burina, ktorá by dala nášmu duchovnému srdcu aspoň trošičku kyslíka z „fotosyntézy" Božieho Slova. Alebo môže byť ako úrodná zem, z ktorej vyrastie obrovský strom. V ňom spievajú vtáky ľúbezné piesne a strom prináša chutné ovocie.
Aj my sa, keď počúvame Božie Slovo a naše svedomie, môžeme občerstviť v tieni Božej lásky a nemusíme sa trápiť v páľave hriechu, ktorý ničí náš život.
Bože, prosím, prekop moje srdce. Prekop starosťami a vlastnými konceptami udupanú zem, v ktorej má rásť Tvoje Slovo, aby bol môj život plnohodnotný a šťastný. Nauč ma pravej pokore a láske. Premeň moje srdce, aby som žila pravý život podľa Tvojho Slova.

Príbeh, podobenstvo, je priam základom Ježišovho učenia. Podobenstvo bolo jeho dôležitou súčasťou. Prečo asi? 1. Príbehy sú pomerne krátke. 2. Dobre sa počúvajú. 3. Veľmi ľahko sa zapamätajú. 4. Nesú v sebe úžasné bohatstvo posolstva. Dokonca sa hovorí, že niekedy majú v sebe toľko informácií ako celá jedna kniha.

Taký príbeh o márnotratnom synovi... Ja zvyknem hovoriť, že je to zhrnutá celá Biblia. Keď ho počúvam, nechám ho vstúpiť do svojho srdca.

Kto sleduje správy v televízii, v rádiu či na internete, môže ľahko prepadnúť niektorému zo strachov, ktoré sa z týchto médií šíria ako mor.

Je potom jednoduché zabudnúť na to, prečo sme na tomto svete. Otec Augustín hovorieval: „Každý prichádza na svet so svojím vlastným poslaním. A to treba poznať a naplniť.“ Je to len našich 5% zodpovednosti, ktorú máme. Zvyšok má na starosti Boh. To, že sa ráno zobudíme, to, že sa Zem točí okolo svojej osi na svojej dráhe, to, že svieti Slnko, to, že mi v žilách prúdi krv a bije srdce... To všetko je Božie úsilie, aby som ja mohla - mohol začať nový deň, v ktorom sa budem snažiť naplniť svoju vlastnú zodpovednosť.