Kríž je najcharakteristickejším symbolom kresťanstva a jeho zobrazenie nájdeme takmer v každom kresťanskom chráme a kresťanskej domácnosti a nič na tom nemení ani ten fakt, že je to v podstate len nástroj mučenia a neskonalej krutosti človeka. Na kríži visí zmučené telo človeka, preto pre tých, ktorí v kresťanskom prostredí nevyrastali a nerozumejú mu, sa kríž môže stať aj pohoršením alebo aspoň niečím, čo si žiada vysvetlenie. Napríklad Daisetz Taitaro Suzuki, významný majster Zenu, profesor budhistickej filozofie v Kjóte píše: „ Pohľad na ukrižovaného Krista je strašný a ja si nemôžem pomôcť, v mojej predstave sa spája so sadistickým impulzom duševne podráždenej fantázie." Prečo teda nám kresťanom visí nad hlavami niečo tak strašné? Je to preto, že máme záľubu v utrpení a vyhľadávame ho? Určite nie, v utrpení mať záľubu totiž nemožno a ani ho netreba vyhľadávať , ono je totiž úplne všade. Milióny a milióny ľudí neskonale trpí a my nič nevidíme a nič nepočujeme. V každom okamihu obrovské množstvo blížnych volá o pomoc, ale svet mlčí. Avšak posolstvo kríža ide ešte ďalej a je naliehavejšie, pretože nie je len o utrpení človeka, ale najmä o utrpení Boha.

Evanjelium podľa Jána − Jn 18, 1 – 19, 42
Kristus sa stal pre nás poslušným až na smrť, až na smrť na kríži. Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno.
Zamyslenie:
Prichádza nový deň. Je to deň, kedy Ježiša vedú pred Piláta. Je to deň, kedy Ježiša bičujú, zosmiešňujú, opovrhujú ním, tŕním korunujú. Je to deň, kedy Ježiš nesie kríž a pod jeho ťarchou padá k zemi. Je to deň, kedy nad Ježišom plačú ženy. Je to deň, kedy Ježiš zomiera na kríži a vojaci mu prebodnú srdce... Satan Ježiša privádza na kríž a zabíja ho.

Evanjelium podľa Lukáša − Lk 4, 16-21
„Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok."
Evanjelium podľa Jána − Jn 13, 1-15
Keď im umyl nohy a obliekol si odev, znova si sadol k stolu a povedal im: „Chápete, čo som vám urobil? Vy ma oslovujete: ‚Učiteľ' a: ‚Pane' a dobre hovoríte, lebo to som. Keď som teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy vám, aj vy si máte jeden druhému nohy umývať. Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám."

A je tu záver pôstu. Nastáva obdobie Veľkej noci. Priblížme si teraz význam týchto sviatkov...

Na počiatku Boh sníval o svete pre svoje deti. Jeho sen sa začal napĺňať Jeho Slovom. Ľudia, Jeho deti prišli na svet, aby mohli rásť a tešiť sa zo vzťahu so svojím Nebeským Rodičom a z pre nich stvoreného sveta.

Tento krásny sen sa však nenaplnil. Boh stvoril svet a 95% stvorenia bolo pre človeka 100% pripravených. Teraz bol na rade človek so svojimi zvyšnými 5%. Nie je to tak veľa, však? Stačilo, aby sa Adam a Eva tešili zo sveta, ďakovali zaň, dorástli do individuálnej dokonalosti, potom sa stali dobrými manželmi, založili krásnu rodinu a vytvorili Boží svet svojou nežnou a starostlivou vládou nad svetom.

Pred niekoľkými týždňami odišiel môj otec. Možno si poviete, mnohí odišli. Áno, mnohí i z kruhu mojich najbližších, no s otcom mám veľmi blízky vzťah. Je to môj ocko, ktorého veľmi ľúbim, vážim si ho, snažím sa ho poslúchať i teraz a byť mu dobrou dcérou. A teraz, keď odišiel, niekedy sa stane, že vo svojej mysli cítim smútok. Samozrejme viem, že duchovný svet existuje. Viem, že je reálny rovnako ako tento fyzický a v mnohých smeroch ešte reálnejší. No na druhej strane sa musím priznať, že hoci som o týchto skutočnostiach bytostne presvedčená, napriek tomu cítim spomínaný smútok. Pramení z toho, že sa cítim exkomunikovaná. Nie, neusmievajte sa, nežijeme v stredoveku. Otec v ktorejsi svojej prednáške hovoril o tejto exkomunikácii a hoci som nejasne tušila, o čo ide, predsa sa ma to osobne dotklo až teraz v tomto čase... Teraz, keď nemôžem s otcom komunikovať priamo, vidím, aké je moje srdce hluché a slepé. Možno sa v mojich slovách nachádzate i Vy, no radšej by som verila, že nie.

Na začiatku nového roka Vám prinášame prehľad aktivít nášho občianskeho združenia, Rytierskeho rádu sv. Gorazda za uplynulý rok 2020. Ako veľmi bol tento rok náročný, pociťujeme a budeme pociťovať zrejme i nový rok 2021.

Ako uvádzame v našich výročných správach každý rok - v Stanovách nášho občianskeho združenia Rytierskeho rádu sv. Gorazda je napísané, že medzi ciele našej činnosti patrí: kultúrno-duchovná činnosť, vlastenectvo, informačná, vzdelávacia, publikačná a vydavateľská činnosť, občiansko-spoločenská činnosť, charita - sociálna služba, zdravotnícka, humanitárna, opatrovnícka, poradenstvo; voľnočasové aktivity, detská a mládežnícka činnosť, výchova k manželstvu a rodine, organizovanie stretnutí, školení, seminárov, konferencií, výstav a iných aktivít, združovanie sa s inými i medzinárodnými zoskupeniami podobného charakteru.