V jeden letný, slnečný, víkendový deň sme sa vybrali na bicykloch po potulkách osadami Malej Fatry. Denno – denne človek často v zhone myslí na základné potreby prežitia, bez toho, že by si uvedomoval, že je to dar, ten nový deň opäť žiť. Úplne samozrejme berie, že ráno vstane – zobudia ho teplé slnečné lúče-pozdvihne mu to náladu, klope ne okno dážď, ešte nevstal z postele a už je mrzutý, beží na autobus, do práce, za povinnosťami a ... plní povinnosti jednu za druhou, niekedy priam mechanicky, čo sa od neho očakáva. Berie život ako samozrejmosť. Keby sme tak mechanicky a zároveň tiež mysleli i na povinnosti v našom duchovnom postupe. Všetko berieme ako samozrejmosť a na našu budúcnosť zabúdame. Stále v zhone.

Má svoje dejiny, osudy,

Primárnu ľudskú tragédiu, i šťastie.

Báseň je telom slova.

Jej slovo je tichým dotykom, dorozumením, stretnutím, cestou, preklenutím vekov, nástrojom, kľúčikom vyloveným zo dna mora.

Ten, kto spoznal týmto slovom vnútornú krajinu časom zabudnutú, s ním možno nemusí vedieť zachádzať.

Námorník sa plaví moriami. Prežil už všetko – horúčavu, búrku, krupobitie, prepad pirátov, hlad... Mal i stratil nádej... No hoci je život niekedy aj veľmi ťažký, vždy verme, že na konci tunela príde svetlo. Len treba zachovať odvahu, byť čestný a statočný, byť dobrým námorníkom... A tak i náš námorník na obzore po všetkých trápeniach uvidel pevninu, nad jeho loďou zaškriekali čajky a on s pokorou a vďačnosťou vstúpil na pevnú zem.

Z celého srdca ďakujem všetkým za dnešný krásny deň i za celý krásny týždeň! Dnes máme za sebou už posledný deň prvého turnusu letných aktivít Nezabudni si pas! a deti si ho naozaj nezabudli. Tieto dni sme sa spolu s nimi ocitli v Afrike, Ázii, Európe i v Amerike a na niektorých ostrovoch sveta. Veľa sme sa hrali, športovali, navštívili sme Haluzickú tiesňavu, stretli sme starých kamarátov a spoznali nových. Deti od nás na záver dostali okrem spoločných zážitkov i darčeky.

V Preambule Ústavy SR sa okrem iného uvádza: „My, národ slovenský, pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť, v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva... sa uznášame ... na tejto ústave:"

Dovoľte mi dnes, bratia a sestry, začať celkom prozaicky. Vo všeobecnosti v tom obyčajnom, bežnom živote sa snažíme dosiahnuť taký štandard, aby sme žili relatívne pokojne, v určitej istote, najlepšie v svojej rodine a v okruhu svojich blízkych. Avšak i napriek tej najväčšej a najlepšej snahe prichádzajú udalosti, ktoré nám niekedy celý ten náš život rozhádžu naruby. Vtedy zažívame nielen existenčné ohrozenie, to vlastne ani nemusí nastať, ale zažívame hlavne existenciálnu úzkosť, ktorú nám nedokáže vyriešiť ani psychológ, ani žiadna politická strana, ba uspokojivo ani cirkev.