Pri príležitosti okrúhlych narodenín arcibiskupa Augustína, jeho deti na detstvo s ním spomínajú takto:

Oci, dovoľ mi, aby som ti za nás, tvoje deti, povedala pár slov.

Ako si s maminkou hovoril, čo iné nám môžete dať, ako vzdelanie.

A tak si sa nás rozhodol učiť:

Slovenský jazyk – musím povedať, že v slohových prácach si vynikal. Niet sa čomu čudovať, veď je to z časti tvoja profesia. Slovenčina ti išla perfektne, teda až na tie dĺžne, ktoré, ako tvrdíš, v Tižine buď nie sú alebo sú úplne niekde inde.

Pri večerných rozhovoroch si nás viedol k samostatnému uvažovaniu a formulovaniu vlastných otázok a názorov.

Moji drahí, srdečne vám ďakujem za vaše dary a blahoželania, a preto dovoľte i mne, aby som vám dal taktiež dar, veľký dar, a to v podobe Božieho Slova.

Božie Slovo na mnohých miestach hovorí o vďačnosti. Kto má v srdci vďačnosť, tak naozaj prežíva veľký dar, pretože je to nástroj, ako odstrániť zlo a získať šťastie, radosť a lásku.

70 rokov môjho života, tohto pozemského života, je naozaj dôvodom na prejavenie vďačnosti.

Prečo chcete riešiť problém ekologický, prečo chcete riešiť problém hladu, prečo chcete riešiť problém zdravia a iné takéto závažné problémy bez poznania príčiny týchto problémov, ktorou je Satan?!

Ani my nemáme zlato ani striebro,

ale tak ako Ježiš túžime dať ľuďom Božie Slovo.

Na jednej strane si treba uvedomiť pozitívny fakt, že najmenej 80% veriacich na Slovensku má level tradičného kresťana, ale na druhej strane to spôsobuje, že sa ťažko dokážu z tohto levelu dostať vyššie.

Pozrite sa okolo seba! Je čas, kedy každý potrebuje pomoc. Vôkol nás chodia ľudia bez domova, sú tu ľudia v biednych sociálnych situáciách – žobráci, takí, ktorým padá dom na hlavu, tí, ktorých postihla akákoľvek katastrofa v podobe straty domova – či už požiar, záplavy a iné. Potom sú tu takí, ktorí sa nevedia prispôsobiť. Ďalšou skupinou sú tí, ktorí majú rôzne zdravotné ťažkosti. A mnohí iní. Internet je plný fotografií, plný príbehov biedy.