Myslím, že každý z nás vie, čo je modlitba. Dostanem sa do problémov ja alebo moji drahí a hneď mi naskočí: Prosím, nech sa to podarí... Nech sa problémy vyriešia... Ani si to neuvedomujeme a obraciame sa v duchu na niekoho, koho nevidíme. A či už tento rozhovor nazveme modlitbou alebo ináč, je jasné, že očakávame pomoc Vyššej moci.

No ako je to s našou vďačnosťou? Modlíte sa aj, keď vidíte niečo nádherné? Keď zažijete niečo ducha povznášajúce? Asi tiež. Poviete si predsa v duchu: To je nádhera! Ach, ďakujem, že môžem byť účastný tejto krásy...

Krutá vojna (1. svetová) zobrala mojej babke (starej mame) otca (môjho pradedka)

V nedeľu, 11.11.2018, budú zvoniť zvony (aj u nás v Starokatolíckej cirkvi na Slovensku), aby nám pripomenuli 100. výročie ukončenia hroznej 1. svetovej vojny. Pri tejto príležitosti sa zamýšľam i nad ťažkým osudom mojich predkov, ktorým táto vojna spôsobila krutú bolestnú ranu.

Do Dolnej Tižiny prišiel oznam o tragickej správe: ako prvý z vojakov tejto obce padol niekde pri Tešíne Ondrej Chabada, otec troch malých detí (stará mama bola najstaršia, narodila sa v roku 1908).

Zahrajme sa na rodinu – táto skupinka bude hrať rodinu pri nedeľnom obede, táto po návrate všetkých členov rodiny domov, táto na výlete vlakom do Tatier...

Rodina – slovo, inštitúcia, puto... sen... Už ako deti sa hrávame na rodinu – na ocinka a maminku. Snívame o tom, ako raz budeme mať manžela, manželku, deti, dom, domov. Snívame o krásnej a čistej rodine plnej harmónie, pohody a lásky.

Nespokojné je moje srdce, kým nespočinie v Tebe, Bože – sv. Augustín. Áno, je potrebná naša integrita s Bohom, s naším Základom bytia. Musíme prekonať naše odcudzenie, ktoré nastalo v dôsledku Pádu.

F. Heer v knižke Bohatší život, v kapitole Otvorený humanizmus, v článku o Teilhardovi de Chardin, okrem iného hovorí: „Ak človek ochorie na rakovinu, dá sa podľa röntgenovho snímku metastáz a podľa toho, nakoľko choroba zachvátila celé telo, zistiť a určiť, za koľko rokov, mesiacov alebo dní zomrie. Svetové náboženstvá však môžu, i keď sú napadnuté smrteľnou chorobou, zomierať v metastázach po stáročia, ba i tisícročia, a pritom môže ešte chorý organizmus vyháňať do sveta pomerne zdravé výhonky, ktoré potom svojím „zdravím" klamú druhých, i samotný organizmus" (F. Heer, Bohatší život, str. 157, Vyšehrad Praha 1969).

„Boh je nám bližšie

ako my sami sebe."

sv. Augustín

To sú tie slová, ktoré vnímame

cez telesnú schránku!

Navzájom!